Kultúrne dedičstvo a otroctvo: Perspektívy z Európy

Pôvodný názov:

Cultural Heritage and Slavery: Perspectives from Europe

Obsah knihy:

V nedávnom rozmachu kultúrneho dedičstva sa projekty zamerané na komunitnú a národnú identitu prelínajú so záujmom o kultúrny turizmus a miesta pamäti poroby. Otázky historickej viny a súčasnej zodpovednosti sa stali zdrojom sociálnych konfliktov, najmä v multikultúrnych spoločnostiach s porobiteľskou minulosťou.

Prejavilo sa to v súvislosti s hnutím Black Lives Matter v roku 2020, keď boli zvrhnuté sochy zotročovateľov a kolonizátorov, znovu sa rozprúdili kontroverzné diskusie o uliciach a miestach pomenovaných ich menami a Európska únia sa po rasistickej vražde Georgea Floyda ospravedlnila za otroctvo. Súvisiace debaty sa zameriavajú na múzeá, na umelecké diela získané neprávom v spoločnostiach pod koloniálnou nadvládou, na otázku, či a ako by mali múzeá rozprávať o skrytej minulosti zotročovania a kolonializmu vrátane vlastného koloniálneho pôvodu s ohľadom na naratívy o domnelej európskej nadradenosti, a na potrebu zriadiť nové pamätníky zotročeným, ich odporu a abolicionistom afrického pôvodu.

V tomto zväzku sa zaoberáme týmto disonantným kultúrnym dedičstvom v Európe, pričom sa výrazne zameriavame na hmatateľné pozostatky zotročenia v atlantickom priestore na kontinente. Môže ísť napríklad o rezidencie kráľovských, šľachtických a meštianskych zotročovateľov, charitatívne a kultúrne inštitúcie, univerzity, banky a poisťovne, ktoré financovali obchodníci a majitelia zotročených Afričanov, obchodníci, ktorí obchodovali s cukrom, kávou a bavlnou, a majitelia tovární, ktorí profitovali z vývozu na africké a karibské trhy súvisiace s atlantickým otroctvom.