Culture and the Development of Children's Action: A Theory of Human Development
V tejto hlboko skúmavej, intelektuálne náročnej práci Dr. JaanValsiner kladie základy nového dynamického kultúrno-historického prístupu k vývojovej psychológii. Začína dekonštrukciou tradičnej vývinovej teórie, pričom odhaľuje pojmový zmätok a epistemologické slepé miesta, ktoré podľa neho naďalej podkopávajú vedeckú platnosť jej metodík. Hed popisuje spôsoby, akými zakorenené kultúrne predsudky formujúintervenčné ciele a ovplyvňujú smerovanie výskumu i spôsoby, akými sa interpretujú výskumné údaje. A navrhuje spôsoby, ako si výskumníci a lekári môžu tieto predsudky lepšie uvedomiť a prekonať ich.
Dr. Valsiner potom rozvíja hierarchický, systémový model, ktorý zobrazuje vývoj ako otvorený, dialektický proces. Ústredným bodom Valsinerovho prístupu je predpoklad, že keďže každé dieťa je jedinečné - rovnako ako jeho životné podmienky - odchýlky vo funkcii alebo rýchlosti vývinu od predpísanej normy sú rovnako pravdepodobné ako konštruktívne adaptácie na meniace sa environmentálne tlaky, tak aj príznaky psychickej poruchy. Valsiner, ktorý čerpá z tak rozmanitých zdrojov, ako je lingvistická filozofia, štrukturálna antropológia, termodynamika a teória systémov, ako aj z prác mnohých popredných osobností vývinovej teórie dvadsiateho storočia, presvedčivo argumentuje v prospech prístupu k vývinovej psychológii, ktorý je dostatočne zrelý na to, aby rozpoznal rozdiel medzi zdravou variabilitou a dysfunkciou.
V ďalších kapitolách sa pozornosť presúva z abstraktného vývinu na každodenné výzvy, s ktorými sa vyvíjajúce sa dieťa stretáva. Prípadové štúdie ilustrujú jemnú súhru kultúrnych, fyziologických a psychologických faktorov pri formovaní detského správania.
Kniha Kultúra a vývoj detského konania, ktorú Bulletin of theMenninger Clinic označil za "intelektuálnu tour de force", je dôležitým čítaním pre vývojových psychológov, detských psychológov a všetkých detských lekárov.
"Samozrejme, žiadna veda sa nevyvíja lineárne. Pohybuje sav závislosti od spoločnosti, v ktorej je zakotvená, pričom využíva naratívne formy pri popise seba samého pre svojich zasvätených i nezasvätených. Rétorika vedcov o ich vedeje preto nevyhnutne nekonzistentná. Vedy sú tak sociálnymi inštitúciami v rámci spoločnosti, ako aj sociálnymi organizáciami, ktoré sa pokúšajú budovať univerzálne poznanie. Prepsychológiu je komplikovanou úlohou byť súčasne konštruktérkou poznania a sebareflexiou. Napriek tomu je to práve druhý druh reflexivity, ktorý riadi skutočné konštruovanie poznania." -- JaanValsiner.
"(Táto kniha) je fascinujúca a dôležitá práca, ktorá spochybňuje veľkú časť súčasnej vývinovej psychológie. Druhé vydanie sa v mnohých ohľadoch zmenilo a pribudlo veľa nového materiálu, ale v jadre sa Valsiner zaoberá otázkou 'ako máme chápať vývin? ' Naďalej bojuje aj s tým, čo pomerne živo opisuje ako "epistemologické veterné mlyny psychológie". Jeho výzva je stručne zhrnutá v dvoch veršoch z básne T. S. Eliota:
* Kde je múdrosť, ktorú sme stratili v poznaní?
* Kde je poznanie, ktoré sme stratili v informáciách? " -- -- z predslovu Kevina Connollyho.
