Hodnotenie:
Kniha Matthewa Arnolda „Kultúra a anarchia“ predstavuje historické a filozofické skúmanie úlohy kultúry v spoločnosti, pričom zdôrazňuje jej význam pre sociálnu reformu. Hoci sú eseje bohaté na myšlienky a kritické úvahy relevantné pre súčasné problémy, niektorí čitatelia považujú štýl za zastaraný a nudný, čo z nej robí náročné, ale hodnotné čítanie pre záujemcov o kultúrnu kritiku.
Výhody:⬤ Ponúka hlbokú a premyslenú analýzu úlohy kultúry v spoločnosti.
⬤ Aktuálne úvahy, ktoré rezonujú s aktuálnymi spoločenskými a politickými problémami.
⬤ Dobre spracované a prezentované v robustnom formáte.
⬤ Obsahuje silné postrehy o helenizme a hebraizme.
⬤ Odporúčame čitateľom, ktorí chcú pochopiť historické perspektívy kultúry.
⬤ Štýl písania je zložitý a pre niektorých čitateľov ťažko prijateľný.
⬤ Časté opakovanie fráz a myšlienok môže byť únavné.
⬤ Niektorí ju považujú za zastaranú a nie celkom použiteľnú pre súčasný život.
⬤ Kritika poznámok editora v niektorých vydaniach, ktoré môžu byť zbytočné.
⬤ Zmiešané názory na jasnosť a logickú súdržnosť Arnoldových argumentov.
(na základe 32 čitateľských recenzií)
Culture and Anarchy
Kultúra a anarchia je jedným z ústredných textov západnej intelektuálnej tradície a pomohla formovať myslenie o úlohách a požiadavkách kultúry a občianskej spoločnosti.
Kniha je však mimoriadne aktuálna práve v súčasnosti, pretože formuluje mnohé otázky o kultúre a kultúrnej politike, o ktorých sa dnes intenzívne diskutuje. V poslednom desaťročí bola Kultúra a anarchia predmetom diskusií tak kultúrnej pravice, ako aj kultúrnej ľavice, pričom jedni ju milovali, pretože presadzovala nadradenosť rozumu nad anarchiou robiť si, čo sa komu páči, a druhí ňou opovrhovali, pretože obhajovala to, čo mnohí liberáli považujú za elitársky model kultúry.
Toto nové vydanie knihy Kultúra a anarchia sa zaoberá touto diskusiou a obsahuje špeciálne objednané eseje Mauricea Cowlinga, Geralda Graffa, Samuela Lipmana a Stevena Marcusa, ktoré analyzujú Arnoldove myšlienky z rôznych politických a literárnych perspektív a spájajú ich so súčasnými obavami o zdravie západnej kultúry v čoraz multikultúrnejšej spoločnosti. Vydanie po prvýkrát v nezmenenej podobe opätovne publikuje pôvodný text Kultúry a anarchie z roku 1869, ktorý poskytuje cenný pohľad na Arnoldov autorský zámer, je doplnené užitočným slovníkom mien, pojmov a udalostí a úvodom od Lipmana, ktorý Arnolda zaraďuje do jeho doby a rozoberá jeho počiatočnú recepciu a pretrvávajúci význam v súčasnosti.
