Cuban Cultural Heritage: A Rebel Past for a Revolutionary Nation
Úloha kultúrneho dedičstva a múzeí pri budovaní národnej identity na postkoloniálnej Kube.
Počas vlády Fidela Castra kubánski revolucionári kooptovali a reinterpretovali predchádzajúci buržoázny národný príbeh Kuby a prostredníctvom kultúrneho dedičstva a verejných symbolov ho zosúladili s revolučnou ideológiou. Zmenou používania minulosti v prítomnosti dokázali posunúť ideológie, mocenské vzťahy, epistemologické koncepcie a ekonomické kontexty do podoby Kuby, akú poznáme dnes.
Kniha Kubánske kultúrne dedičstvo skúma úlohu, ktorú kultúrne dedičstvo a múzeá zohrali pri budovaní národnej identity na postkoloniálnej Kube. Počnúc nezávislosťou od Španielska v roku 1898 a končiac kubánsko-americkým zbližovaním v roku 2014 Pablo Alonso Gonzlez ilustruje, ako politické a ideologické zmeny ovplyvnili predstavy o dedičstve a ako na druhej strane dedičstvo využívali rôzni sociálni aktéri na potvrdenie svojho postavenia, šírenie nových ideológií a upevňovanie politických režimov.
Alonso Gonzlez odhaľuje súvislosti medzi dedičstvom, mocou a ideológiou a venuje sa zložitým kubánskym dejinám, pričom sa zaoberá kľúčovými otázkami, ako sú kultúrne a politické vzťahy Kuby so Španielskom, Spojenými štátmi, Sovietskym zväzom a krajinami tzv. tretieho sveta.
Zložitosť postavenia Kuby ako postkoloniálneho štátu.
A potenciálne budúce cesty revolúcie v nasledujúcich rokoch. Tento zväzok ponúka podrobný pohľad na funkciu a miesto kultúrneho dedičstva v socialistických štátoch.
Zväzok zo série Štúdie o kultúrnom dedičstve, ktorú editoval Paul A. Shackel.
Vydanie brožovaného vydania umožnil grant Sustaining the Humanities through the American Rescue Plan od National Endowment for the Humanities.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)