Hodnotenie:
Kronika Malagy od S. L. Hemingwaya je historická fikcia, v ktorej sa prelínajú fakty a folklór a ktorá rozpráva príbeh komunity na ostrove Malaga a jej tragický osud spôsobený rasizmom a eugenikou. Čitatelia oceňujú Hemingwayovo rozprávanie a hĺbku citového a historického skúmania, hoci niektorí zistili, že sa líši od ich očakávaní, pokiaľ ide o zameranie príbehu.
Výhody:⬤ Pútavé rozprávanie príbehu
⬤ podnetné a hlboké témy
⬤ hlboké emocionálne a historické skúmanie
⬤ príťažlivý štýl písania, ktorý spája beletriu a literatúru faktu
⬤ poukazuje na významné historické problémy a ľudské skúsenosti.
Niektorí čitatelia zistili, že sa nezhoduje s ich očakávaniami, pokiaľ ide o dej; nemusí poskytovať hĺbkové vzdelanie o ostrove Malaga.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
The Malaga Chronicles
Nasledujúci príbeh nie je o boji tých ušľachtilých duší, ktoré kedysi žili na tom kúsku ostrova pri pobreží Maine s názvom Malaga. Nie je to román, história ani fantasy fikcia; je to moderný dialóg vo forme ľudových rozprávok určený pre tých, ktorí veria v "prepojenosť" vecí a jednotu ľudstva.
Boli časy, keď sme ako deti verili, že všetko, s čím sa stretávame, od mamy cez stoličku až po slovo "viac", je jedno. Ako sa náš osobný vesmír rozširoval, strácali sme "kontakt" s pravdou v doslovnom aj prenesenom zmysle slova. Ľudský život vznikol rozpoltený a zmätený, pretože rozpory sa stali normálnym a odcudzenie prirodzeným stavom.
Nie náhodou som použil príbeh Malagy ako príklad diaspóry univerzálnej ľudskej duše. V roku 1912, v tom istom roku, keď sa odohrala tragédia v Malage, nemecký geológ Alfred Wegener formuloval myšlienku, že všetky kontinenty na Zemi tvoria jeden celok, a to prostredníctvom svojej teórie kontinentálneho posunu. V tom istom roku Abdul'Baha, syn proroka a zakladateľa bahájskej viery, cestoval po západnom svete a ohlasoval jednotu ľudstva.
Táto malá kniha je len prvým z niekoľkých zväzkov, v ktorých vám budem rozprávať o "tuneloch", ktoré nás všetkých spájajú. Sú to tunely lásky, trpezlivosti, dôvery a úcty. Ležia hlboko v pôde našej predstavivosti.
Tiahnu sa pod zemou, prenikajú cez prízrak plynov a neľútostnej lávy, aby prenikli do oceánu neznáma, ktorý sa nachádza v každom z nás. Pri formulovaní tohto úsilia chcem oceniť aj postrehy Moneveh Petersovej, Meridy Gilesovej, Charlesa Carnegieho a ďalších.