Kronika Warenne (Hyde)

Pôvodný názov:

The Warenne (Hyde) Chronicle

Obsah knihy:

Warenneova kronika je vhodnejší názov pre latinský text známy ako Hydeova kronika. Zahŕňa obdobie od roku 1035, keď zomrel normandský vojvoda Robert Nádherný, až po opis katastrofy na Bielej lodi v novembri 1120, keď vo veku osemnásť rokov prišiel o život Viliam Adelin, najstarší syn a dedič kráľa Henricha I.

Kronika teda zahŕňa dejiny Normandie a Anglicka v období okolo normanského dobytia Anglicka s osobitným zreteľom na grófov z Warenne v Normandii. Nejde o plnohodnotné dynastické dejiny tohto šľachtického rodu, ale skôr o historické rozprávanie, ktoré zdôrazňuje vernú podporu grófov normanským panovníkom. Zásadnú otázku, do akej miery mohol Warenneov kronikár pokryť obdobie po roku 1120, nie je možné definitívne vyriešiť.

Nový argument, ktorý sa tu predkladá, je, že Warennská kronika bola napísaná na začiatku vlády kráľa Henricha II., pravdepodobne krátko po roku 1157, pre syna kráľa Štefana Viliama a jeho manželku Izabelu, dedičku Warenne, aby poskytla správu o neoceniteľnej pomoci, ktorú jej predkovia poskytli anglo-normanským panovníkom. Hoci sa kronika zachovala anonymne, vyslovuje sa predpoklad, že autorom mohol byť magister Eustach z Boulogne, úradník a kancelár Viliama z Blois ako štvrtého grófa z Warenne.

Unikátne informácie, okrem tých, ktoré sa týkajú Warennovcov, sa týkajú spomienky na kráľovnú Editu/Matildu, vlády Henricha I. v západnej Normandii a používania slova "normananglus" (normansko-anglický) pre obyvateľov Anglicka normanského pôvodu.