Kríza liberálnej demokracie: Diagnostika a terapia

Pôvodný názov:

The Crisis of Liberal Democracy: Diagnostics and Therapies

Obsah knihy:

Vzhľadom na hroziacu krízu, ktorej čelí liberálna demokracia, sa táto zbierka 22 osobitných národných a regionálnych správ, ktoré sú zhrnuté vo všeobecnej správe, zaoberá touto krízou. V správach sa najprv skúmajú spoločné charakteristiky a prejavy tejto krízy, ako sú korupcia, slabosť inštitúcií, strata zmyslu pre spoločné dobro atď. Zdôrazňujú sa aj špecifickejšie faktory, ako je okrem iného absencia demokratickej tradície a narušené vzťahy s európskymi štruktúrami. Po opise národných špecifík sa v osobitných národných správach ukazuje, že pojem demokracie je polysémický. Demokracia sa niekedy vzťahuje na myšlienku " dobrej vlády" alebo dokonca vychádza z veľmi špecifického konceptu, ktorý je cudzí západným teóriám, ako to možno vidieť v Číne. Liberálne demokracie sú v skutočnosti zmiešané systémy. Demokracia je v podstate spôsob legitimizácie moci, zatiaľ čo liberalizmus je spôsob obmedzovania moci (deľba moci, základné práva atď. ). Zámena týchto dvoch požiadaviek a pravdepodobne aj posilnenie liberálnej logiky na úkor demokratickej logiky vedie k vzniku režimov, ktoré sa stávajú neliberálnymi alebo sa za ne vyhlasujú bez toho, aby sa vzdali demokratických princípov, a naopak. Kríza liberálnej demokracie je tiež dôsledkom krízy, ktorá postihuje koncepcie, v ktorých sa demokracia vyvinula (napríklad Ľud, Štát, Národ, Moc).

Je potrebné zdôrazniť aj vzájomné pôsobenie hospodárskych a sociálnych faktorov. Globalizácia vedie k rozptylu kompetencií mimo štátu. Nadnárodná hospodárska regulácia znamená, že pre národné hospodárske a sociálne politiky prestávajú platiť demokratické princípy. Oslabenie demokracie tak môže byť spojené s porušením základnej spoločenskej zmluvy sociálneho štátu a delegovaním dôležitých hospodárskych rozhodnutí na politicky nezodpovedné subjekty. Pri zbližovaní týchto dvoch tendencií vzniká režim, v ktorom vôľa väčšiny má malý alebo žiadny vplyv na podstatné rozhodnutia týkajúce sa hospodárskeho riadenia. Faktom zostáva, že hoci pojem liberálnej demokracie predstavuje špecifiká v týchto dvoch oblastiach, politickej a inštitucionálnej na jednej strane a ekonomickej a sociálnej na strane druhej, pojem liberálnej demokracie sa vzťahuje na západný systém, v ktorom sa spojili politické, ekonomické a sociálne otázky, pričom demokratické princípy boli korigované alebo doplnené mechanizmami na zaručenie individuálnych slobôd a ekonomický liberalizmus bol korigovaný sociálnymi požiadavkami. Práve rovnováha medzi týmito požiadavkami, ak vôbec niekedy existovala, je dnes spochybňovaná a ohrozená. Táto kniha kladie dôležitú otázku: môžeme veriť v obnovu liberálnej demokracie?

So všeobecnou správou Bertranda Mathieu a Georgea Katrougalosa a osobitnými správami Mauricea Adamsa, Astrid Cerón-Padilly, Efréna Chaveza-Hernandeza, Kennyho Chnga, L r nt Csinka, Maartje De Visser, T mea Drin czi, Marcela Figueireda, Maaike Geuens, Juana Calosa Henaa, Kevina Fredyho Hinterbergera, Konrada Lachmayera, C sar Landu, Andreasa Marcou, Tatiany S. Maslovskaya, Luca Mezzetti, Mo Jihong, Nikolaos Paraskevopoulos, Marie-Odile Peyroux-Sissoko, Ricardo Ramirez-Calvo, Jana Reschov, Mathias Revon, Alejandra Rodr guez Gal n, Bianca Selejean-Gu? an, Patrick Taillon, Elena-Simina Tanasescu, L szl Tr cs nyi a Tomasz Tulejski a predslov Prokopios Pavlopoulos.