Christian Solar Symbolism and Jesus the Sun of Justice
Táto priekopnícka štúdia o kresťanskej slnečnej symbolike opisuje, ako sa biblické motívy svetla energicky ujali v ranej cirkvi.
Kevin Duffy tvrdí, že keď žijeme vo svete nepretržitého osvetlenia, musíme sa znovu spojiť so slnkom a jeho svetlom, aby sme dokázali oceniť význam svetla v Biblii a kresťanskej tradícii. S takýmto znovuzískaním môžeme oceniť naliehanie pápeža Františka, že Cirkev, podobne ako mesiac, nesvieti vlastným svetlom, a posúdiť tvrdenie, že Eucharistia sa má sláviť "Ad Orientem", teda smerom k vychádzajúcemu slnku na Východe.
Liturgia, architektúra, poézia a spisy svätcov a teológov, ako sú Augustín, Hildegarda z Bingenu, František z Assisi a Tomáš Traherne, ponúkajú bohaté zdroje na tak potrebnú obnovu. Zatiaľ čo medzi Aztékmi uctievajúcimi slnko sa Kristus zvestoval ako pravé Slnko a na barokových oltároch sa konsekrovaná hostia umiestňovala do slnečnej monštrancie, v novoveku sa slnečné témy zanedbávali. V tomto prístupnom diele autor navrhuje obnoviť rovnováhu duchovnej symboliky, ktorá príliš zdôrazňovala tmu a mrak na úkor svetla a slnka.
Navrhuje tvorivé obnovenie tradičného titulu Krista ako Slnka spravodlivosti. Tento titul v sebe spája osobný, sociálny a kozmický/ekologický rozmer a silne vypovedá o sekularizujúcej sa dobe, ktorú súčasníci Friedrich Nietzsche a Thrise z Lisieux označili za dobu, v ktorej slnko nesvieti.
