Krátke príbehy

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Short Stories

Obsah knihy:

⬤ Poviedky Lucy Maud Montgomeryová.

Pozemok sa od brány prudko zvažoval a hustý, krovinatý porast mladého jabloňového sadu takmer zakrýval malý sivý domček pred cestou. Preto si mladík, ktorý otváral ovisnutú bránu, nevšimol, že je zabuchnutá, a neprestal si veselo pískať, kým sa nepretlačil pomedzi tlačiace sa stromy a neocitol sa takmer na zapustenom kamennom prahu, nad ktorým sa v dávnych časoch zvykli klenúť zimolezy. Teraz sa na šindľoch osamelo držalo len niekoľko strapatých, neudržiavaných lián a okná boli, ako už bolo povedané, zatĺkané. Hvízdanie odumrelo mladíkovi na perách a na tvári sa mu usadil výraz prázdneho úžasu a zdesenia - bola to dobrá, milá, úprimná tvár, hoci možno nesvedčila o nejakom výraznom duševnom nadaní jej majiteľa. "Čo sa mohlo stať? " povedal si pre seba. "Strýko Tom a teta Sally nemôžu byť mŕtvi - keby boli, videl by som ich smrť v novinách. A myslel som si, že ak sa odsťahovali, bolo by to aj vytlačené. Nemohli byť preč dlho - ten záhon musel byť upravený minulú jar. No, to je pre človeka určitý druh neúspechu. Šliapal som tu celú cestu zo stanice a myslel som na to, aké by bolo dobré znovu vidieť sladkú starú tvár tety Sally a počuť smiech strýka Toma, a našiel som len dom v doskách, ktorý sa rozpadá.

Myslím, že by som mohol zájsť k Stetsonom a opýtať sa, či tiež nezmizli." Prešiel cez staré jedle vzadu na pozemku a cez pole k dosť ošarpanému domu za ním. Na zaklopanie mu odpovedala žena s veselou tvárou a nechápavo sa naňho pozrela. "Zabudli ste na mňa, pani Stetsonová? Nepamätáte sa na Lovella Stevensa a na to, ako ste mu dávali slivkové koláče, keď vám nosil domov moriaky? " Pani Stetsonová ho chytila za obe ruky v srdečnom zovretí. "Myslím, že som nezabudla, " vyhlásila. "No, no, a ty si Lovell, myslím, že by som mala poznať tvoju tvár, hoci si sa veľmi zmenil. Pätnásť rokov na tebe urobilo veľký rozdiel. Poď ďalej. Pa, toto je Lovell - myslíš Lovella, chlapca, ktorého mali teta Sally a strýko Tom celé roky? "Myslím, že áno," priateľsky sa usmial Jonah Stetson. "Asi nezabudne na niektoré z tých rozprávok, ktoré si kedysi rozprával. Značne si sa rozrástol. Kde si bol posledných desať rokov? Teta Sally sa o teba veľmi bála, myslela si, že si mŕtvy alebo že si odišiel k zlému." Lovellova tvár sa zachmúrila. "Viem, že som mal napísať," povedal kajúcne, "ale vieš, že som strašne slabý učenec a urobil by som najradšej čokoľvek, ako sa pokúsiť napísať list. Ale kam sa podel strýko Tom a teta Sally? Určite nie sú mŕtvi? "Nie," povedal pomaly Jonah Stetson, "nie, ale hádam by radšej boli.

Sú v chudobinci." "Chudobinec tety Sally v chudobinci," zvolal Lovell. "Áno, a je to pálčivá hanba," vyhlásila pani Stetsonová. "Tete Sally práve puká srdce od tej hanby. Ale nezdalo sa, že by sa tomu dalo pomôcť. Strýko Tom sa tak zmrzačil reumou, že nemohol pracovať, a teta Sally bola príliš krehká, aby mohla čokoľvek robiť. Nemali žiadnych príbuzných a na dom bola hypotéka." "Keď som odišla, žiadna nebola." "Nie, museli si požičať peniaze pred šiestimi rokmi, keď strýko Tom dostal prvý záchvat reumatickej horúčky. Túto jar bolo jasné, že im nezostane nič iné ako chudobinec.