Hodnotenie:
Kniha Gavina Hymana poskytuje diferencovanú analýzu vzťahu medzi modernou epistemológiou, ateizmom a teizmom. Tvrdí, že moderný ateizmus aj teizmus sú formované podobnými epistemickými základmi, ktoré majú korene v osvietenskom myslení. Autorovo skúmanie historických osobností, ako sú Descartes a Newton, ponúka nové perspektívy, vďaka čomu je táto kniha významným príspevkom do diskusií o Bohu a ateizme.
Výhody:Kniha je dobre napísaná, prístupná a predstavuje nový, vedecký pohľad na moderný ateizmus a teizmus. Spája historický filozofický vývoj so súčasnými diskusiami, vďaka čomu je poučná pre veriacich aj skeptikov. Oceňujeme absenciu polemiky, ktorá podporuje skôr intelektuálny diskurz než konfrontačné rozprávanie.
Nevýhody:Niektorým čitateľom sa kniha môže zdať príliš zložitá alebo ťažká a nemusí dostatočne pokrývať jednoduché dejiny ateizmu, čo vedie k sklamaniu tých, ktorí očakávajú iné zameranie. Kritici tvrdia, že sa zdá, že sa prikláňa k náboženskej apologetike a môže jej chýbať nuansovanosť v spracovaní ateizmu.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
A Short History of Atheism
V posledných rokoch sme svedkami pozoruhodného nárastu záujmu verejnosti o tému ateizmu. Knihy o ateizme od autorov ako Richard Dawkins a Christopher Hitchens sa umiestnili na popredných miestach v rebríčkoch bestsellerov a vyvolali širokú diskusiu v médiách.
Všadeprítomnosť verejných diskusií o ateizme, najmä vo vedomej opozícii voči vnímanej spoločenskej hrozbe, ktorú predstavuje viera a náboženstvo, bola prekvapujúca. Ako však upozorňuje Gavin Hyman, napriek ich rozšírenosti a popularite je pre tieto diskusie často charakteristický nedostatok nuáns a sofistikovanosti. Môžu byť prenikavé, ignorujú historickú zložitosť diskusií o viere a majú tendenciu skĺznuť do karikatúry.
Potrebujeme jasnú a dobre informovanú prezentáciu toho, ako ateistické myšlienky vznikli a ako sa vyvíjali, aby sme objasnili ich súčasný význam a uplatnenie. Tejto úlohy sa autor v tomto diele zhostil.
Hyman skúma vznik ateizmu ako explicitného filozofického postoja (najmä v diele Denisa Diderota) a sleduje jeho vývoj v neskorších myšlienkach Descarta, Locka a Berkeleyho. Opierajúc sa aj o práce súčasných bádateľov, ako sú Amos Funkenstein a Michael J.
Buckley, autor ukazuje, že keďže v najnovšej teológii sa mení pojem Boha, ktorý ateisti negujú, triumf jeho zástancov nemusí byť taký jednoznačný, ako by sa nám zdalo podľa Hitchensa a Dawkinsa.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)