Krása Pamäť Jednota: Teória proporcií v architektúre

Recenzie čitateľov

Kniha Steva Bassa je dôkladným skúmaním klasickej architektúry, pričom sa zaoberá matematickými a mystickými aspektmi proporcií a harmónie, ktoré sú základom architektonického dizajnu. Oslovuje vedcov aj praktikov tým, že sleduje historický vývoj týchto myšlienok a ich význam v súčasnej architektúre, pričom si zachováva zmysel pre tajomstvo.

Kniha poskytuje ucelený prehľad o používaní proporcií v klasickej architektúre s vynikajúcimi príkladmi a aplikáciami. Ponúka cenné poznatky o historickom kontexte architektonického navrhovania a je podložená dlhoročným štúdiom, obsahuje pôsobivé kresby a teoretický rámec, ktorý je prínosom pre klasikov aj moderných architektov.

Niektorí kritici môžu považovať mystické súvislosti, ktoré autor vyvodzuje, za nepravdepodobné a kniha má teoretický charakter, čo nemusí osloviť všetkých čitateľov, ktorí hľadajú praktické usmernenia. Navyše by mohla byť hutná pre tých, ktorí nemajú silné zázemie v teórii alebo histórii architektúry.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Beauty Memory Unity: A Theory of Proportion in Architecture

Obsah knihy:

Starovekí architekti a umelci vedeli v tých, ktorí sa na ich dielo pozerali, vzbudiť ohlas. Zdá sa však, že táto schopnosť sa vytratila. Krása Pamäť jednoty poukazuje na možnosť znovunadobudnutia zmyslu pre jednotu vo výtvarnom umení prostredníctvom kombinácie teoretických myšlienok a praktických metód, naratívneho opisu a vizuálnych cvičení.

Proporcia - používanie čísla a geometrie ako nástrojov dizajnu - je vnímaná v kontexte hľadania Krásna, stavu, ktorý duša dosiahne, keď človek rozpozná fenomén jednoty. Na základe teoretickej symbolickej matematiky pytagorejcov, platonikov a novoplatonikov Steve Bass navrhuje estetickú teóriu - spôsob prístupu ku kráse - zakorenenú v myšlienke psychiky, vyjadrenej prostredníctvom starovekých umení a vied aritmetiky, geometrie, hudby a astronómie.

"Všetci, ktorí majú čo i len malý podiel zdravého rozumu, vždy vzývajú božstvo na začiatku akéhokoľvek malého či veľkého podniku; preto my, ktorí chceme predniesť reč o vesmíre, musíme vzývať bohov a bohyne a modliť sa, aby všetko, čo povieme, schválili v prvom rade oni a potom my. Pripusť teda, že sme riadne vzývali božstvá; musíme vzývať aj seba, aby ste sa mohli čo najľahšie učiť a ja čo najzrozumiteľnejšie vysvetľovať témy, ktoré máme pred sebou.

"Sókratés, ak sa teda pri našom rozoberaní veľkého množstva záležitostí týkajúcich sa Bohov a vzniku vesmíru ukáže, že nie sme schopní podať výpovede, ktoré by boli vždy vo všetkých ohľadoch sebakonzistentné a dokonale presné, nečuduj sa tomu; skôr by sme mali byť spokojní, ak dokážeme podať výpovede, ktoré nie sú horšie ako žiadne pravdepodobné, pamätajúc na to, že tak ja, ktorý hovorím, ako aj ty, ktorý posudzuješ, sme len ľudské stvorenia, takže nám prislúcha prijať pravdepodobnú výpoveď o týchto záležitostiach a zdržať sa pátrania mimo nej." -- Platón ("Timaeus" 27)