Pôvodný názov:
The Zulu Kingdom and the Boer Invasion of 1837-1840
Obsah knihy:
Invázia Búrov migrujúcich z britskej Kapskej kolónie do kráľovstva Zuluov v roku 1837 a masakry, bitky a občianska vojna, ktoré nasledovali v rokoch 1838 - 1840, keď sa Zuluovia bránili osadníkom kopijou proti muškete, boli rozhodujúcim momentom v dejinách Južnej Afriky. Mnohí Afrikánci dlho oslavovali svoje čiastočné víťazstvo ako Bohom dané ospravedlnenie ich následnej nadvlády nad Afričanmi, zatiaľ čo Afričania si dnes pripomínajú túto vojnu pre jej význam v ich boji proti kolonializmu.
Meniace sa vnímanie v postkoloniálnom svete si vyžaduje prehodnotenie koloniálnych agresívnych vojen, ale v angličtine neexistuje kniha, ktorá by sa zaoberala vojnou medzi Búrmi a Zulumi v celom jej kontexte alebo by riadne zohľadňovala dôkazy o Zuloch. Táto práca sa o to pokúša. Hoci sa zaoberá bojujúcimi stranami čo najrovnomernejšie a porovnáva ich vojenské systémy, snaží sa rozvíjať aj menej známu zuluskú perspektívu, vysvetľuje politickú motiváciu, strategické vojenské ciele a trhliny v kráľovskom rode. Kniha ďalej situuje Veľký trek Búrov alebo Voortrekkerov do kontextu mnohých migrácií, ktoré sa v tom čase odohrávali v južnej Afrike v dôsledku rozsiahlych politických a sociálnych otrasov, ktorých najvýznamnejším výsledkom bolo vojensky silné kráľovstvo Zuluov.
Kniha sa začína cestou Voortrekkerov cez náhornú plošinu z Kapskej kolónie do Zululandu, kde sa chceli usadiť, a vojnou, ktorú viedli a vyhrali v rokoch 1836-1837 proti Ndebelom, odnoži Zuluov, ktorých vojenský systém zdieľali. Bitka pri Vegkope dokázala prevahu mušketovej paľby vedenej z bezpečného vozového ležoviska proti nepriateľovi vyzbrojenému predovšetkým oštepmi a mala byť vzorom pre úspešné búrske ťaženie proti Zuluom v roku 1838 v bitkách pri Veglaere a Blood River. Kampaň v roku 1838 tiež ukázala, že Zuluovia sú majstrami prekvapenia, prepadov zo zálohy a manévrov v otvorenom poli, čo viedlo k ich víťazstvám v bitkách pri Bloukrans, eThaleni, Thukela a White Mfolozi.
Vojna sa koncom roka 1838 dostala do patovej situácie, ale zuluského kráľa Dinganeho zdiskreditovala jeho neschopnosť vyhnať Búrov z južnej časti svojho kráľovstva. Jeho nevlastný brat Mpande sa proti nemu vzbúril a v spojenectve s Búrmi ho v roku 1840 zvrhol. Búri uznali Mpandeho za kráľa zmenšeného zuluského kráľovstva, ktoré si udržalo nezávislosť až do britskej invázie v roku 1879.
