Králi vojny: Ako sa naši moderní prezidenti zmocnili vojnových právomocí Kongresu a čo s tým robiť

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje dôkladné preskúmanie ústavného rozdelenia vojnových právomocí medzi Kongres a prezidenta, pričom obhajuje návrat k zámerom zakladateľov a zároveň je prístupná čitateľom.

⬤ Pútavé a prístupné písanie
⬤ silná argumentácia založená na historickom kontexte
⬤ ponúka jasný pohľad na problematiku vojnových právomocí
⬤ bez straníckej rétoriky
⬤ dobre preskúmané.

Niektorí čitatelia môžu uprednostniť prísnejší originalistický pohľad, ktorý autor úplne nezastáva.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Kings of War: How Our Modern Presidents Hijacked Congress's War-Making Powers and What To Do About It

Obsah knihy:

Témou tejto knihy je, že naši súčasní prezidenti si privlastnili ústavné právomoci Kongresu v oblasti vedenia vojny a sami sa stali "kráľmi vojny". Podľa ústavy má právomoc vyhlásiť vojnu len Kongres.

Počnúc prezidentom Trumanom si však naši prezidenti prisvojili "prirodzenú" právomoc ako vrchní velitelia viesť vojnu bez súhlasu Kongresu. Toto uchopenie moci malo hlboký vplyv na rovnováhu moci medzi Kongresom a prezidentom. Je to kľúčová zložka našej súčasnej "exekutívne orientovanej" národnej vlády.

V knihe sa najprv skúma, ako a prečo k tomu došlo.

Začína historickým opisom zaobchádzania s vojnovou právomocou na ústavnom konvente a systémom prijatým tvorcami ústavy, ktorý rozdelil zodpovednosť medzi Kongres (ktorý rozhodoval o tom, či sa má viesť vojna) a prezidenta (ktorý viedol vojnu, pričom podliehal priebežnej právomoci Kongresu). Veľká kapitola je venovaná vojne so severozápadnými Indiánmi za Washingtonovej vlády, ktorá bola prvou vojnou vedenou podľa ústavy.

Washington predsedal Ústavnému konventu a domnieval sa, že rozhodnutie o vojne bolo zverené Kongresu. V súlade s tým, ako sa táto vojna vyvíjala, Washington opakovane chodil do Kongresu, aby požiadal o zdroje potrebné na vedenie vojny. Kniha potom skúma drastické zmeny v tomto systéme počnúc jednostranným rozhodnutím prezidenta Trumana zapojiť krajinu do vojny na Kórejskom polostrove a jeho vývoj cez studenú vojnu, vojnu vo Vietname až po najagresívnejší nárok prezidenta Georgea W.

Busha na vojnové právomoci pri invázii do Iraku v roku 2003. Nechýba ani kapitola o osobitných ústavných výzvach, ktoré predstavuje nástup jadrových zbraní. Kniha sa končí analýzou faktorov, ktoré umožnili prezidentovi uchopenie moci, a navrhuje legislatívny program na obnovenie systému vojnových právomocí, ktorý je zakotvený v ústave.