Landscape Urbanism and Green Infrastructure
Tento zväzok skúma uplatniteľnosť teórie krajinného urbanizmu v súčasnej praxi krajinnej architektúry tým, že spája ekológiu a architektúru v zastavanom prostredí. Krajinný urbanizmus sa pomocou participatívneho plánovania zelenej infraštruktúry a uplatňovania riešení založených na prírode pri riešení mestských výziev snaží o opätovné zavedenie kritických prepojení medzi prírodnými a mestskými systémami.
Vzhľadom na prebiehajúci vývoj v krajinnej architektúre je cieľom zmena paradigmy smerom ku krajine, ktorá obnovuje a rehabilituje mestské ekosystémy. V deviatich príspevkoch sa skúma široká škála úspešných prípadov navrhovania obývateľných a odolných miest v rôznych geografických kontextoch, od Spojených štátov amerických až po Austráliu a Japonsko a prostredníctvom niekoľkých európskych miest v Taliansku, Portugalsku, Estónsku a Grécku. Zatiaľ čo niektoré kapitoly sa pokúšajú o konceptualizáciu vzájomných vzťahov medzi mestami a prírodou, iné sa jednoznačne zameriavajú na empirickú analýzu.
Úsilie, ako napríklad používanie okrasných hlohovitých rastlín v bioretenčných rybníkoch na zníženie a čistenie odtoku dažďovej vody, obnova zle vybudovaného mestského vodného toku alebo participatívne prístupy na optimalizáciu umiestnenia zelenej infraštruktúry dažďovej vody a skúmanie otázky environmentálnej spravodlivosti v súvislosti s rovnomernou dostupnosťou a prístupnosťou verejných otvorených priestorov, tieto inovácie jasne vyjadruje. Tento zväzok tak prispieva k dosiahnutiu cieľa Organizácie Spojených národov, ktorým sú udržateľné mestá.
