Pôvodný názov:
The Greenhouse Church
Obsah knihy:
Skleníky majú bohatú históriu. Majú aj ušľachtilý začiatok. Podľa Plínia Staršieho, keď kráľovskí lekári informovali cisára Tibéria v Ríme v prvom storočí, že by mal denne zjesť jednu uhorku, začala sa výstavba špeciálneho domu pre rastliny. Materiál na strechu umožňoval prenikanie slnečného svetla a steny z kameňa umožňovali, aby teplo z ohňov vonku ohrievalo vzduch vo vnútri. Tento raný skleník zabezpečoval nepretržitý prísun uhoriek, ktoré následne chránili zdravie vládcu Rímskej ríše.
Od prvého storočia sa skleníky naďalej vyvíjali. Kamenné steny a strechu zo sľudy alebo selenitu nahradili materiály ako sklo, sklenené vlákna a plast. V súčasnosti sú k dispozícii moderné vykurovacie systémy, ventilátory a počítače na udržiavanie správnej teploty vzduchu pre množstvo plodín. Fyzikálne materiály, konštrukčné metódy a techniky sa v priebehu rokov zmenili, účel však zostal rovnaký.
Stále potrebujeme skleníky na zabezpečenie nepretržitej dodávky určitých plodín. Pomocou skleníka môže záhradník určiť teplotu a vlhkosť, ktorú rastliny potrebujú. Skleník ponúka miesto ochrany. Hoci je stále potrebná starostlivá údržba, skleník pomáha pri dosahovaní požadovaných výsledkov.
Miestny kostol má so skleníkom významné korelácie. Miestny zbor sa zrodil, aby bol miestom, kde rastie Boží ľud. Kráľ kráľov uviedol cirkev do života nielen preto, aby chránila jeho deti pred falošnými učiteľmi, ale aj preto, aby živila jeho ovce. V priebehu rokov sa fyzická podoba cirkevnej budovy menila. Tehly, malta a oceľ nahradili otvorené polia a stany, v ktorých sa kedysi ľudia zhromažďovali, aby počúvali Slovo. Moderné zvukové a svetelné systémy nahradili jednoduché vybavenie domácich zborov. Účel miestneho zboru však zostáva nezmenený. Miestny zbor je stále miestom, kde Boží ľudia rastú a stávajú sa duchovnými vodcami.
Niektorí pastori a vedúci cirkvi sa vzdialili od cieľa cirkvi. Cirkev nie je klub alebo podnik, hoci niektoré postoje a správanie, ktoré v niektorých zboroch prevládajú, by mohli naznačovať opak. Aby cirkev zabezpečila optimálny duchovný rast veriacich a vychovávala duchovných vodcov, musí obnoviť svoj účel. Miestny zbor sa musí vrátiť k tomu, čím mal byť - k skleníku. To ma naučila moja dlhoročná skúsenosť so zborom.
Hoci túžim stať sa tým, kým ma Boh chcel mať, zistil som, že je ťažké sústrediť sa na svoje silné oblasti namiesto toho, aby som sa neustále staral o to, ako splniť očakávania ľudí voči mne. Prvých desať rokov svojej profesionálnej pastoračnej služby som sa cítil obmedzený. Po tom, čo som slúžil v štyroch zboroch v priemere dva a pol roka v každom z nich, som prosil Boha o niečo iné ako o ďalšie poslanie, ktoré ma okrádalo o mňa. Bol som začínajúci vedúci, ktorý túžil po príležitostiach učiť sa a rásť. Mojou vášňou bolo pomáhať druhým objavovať ich Bohom dané silné stránky a rozdávať službu. Väčšinu času som však trávil účasťou na stretnutiach, plánovaním mládežníckych aktivít, vedením biblických štúdií a hasením požiarov. Prial by som si, aby to v miestnom zbore bolo inak.
