The Roots of the Unconsolidated State of Society in Serbia and Croatia
Esej z roku 2017 v predmete Politika - Medzinárodná politika - Téma: Leuphana Universit t L neburg, jazyk: medzinárodná politika - medzinárodná politika, známka: B: Cieľom tejto práce je analyzovať spoločnosti v Srbsku a Chorvátsku. Po rozpade Juhoslávie v 90. rokoch 20. storočia jej dve republiky, Chorvátsko a Srbsko, pokračovali v procese transformácie ako nezávislé krajiny. Chorvátsko je už členským štátom Európskej únie, hodnotením stavu chorvátskej spoločnosti vyvodzuje, že Chorvátsko nemožno považovať za úplne konsolidovaný štát. Na druhej strane Srbsko sa v súčasnosti snaží prijať spoločenský a štátny systém, ktorý by spĺňal požiadavky plne transformovanej krajiny. Súčasné postavenie oboch krajín do značnej miery určili srbsko-chorvátske vzájomné vzťahy za posledných 25 rokov. Socialistická federatívna republika Juhoslávia (Juhoslávia) bola po niekoľkých ústavných zmenách, ktoré sa uskutočnili v jej politických dejinách, posledným známym názvom krajiny, ktorú tvorilo šesť republík (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko) a dve autonómne provincie (Vojvodina a Kosovo) ako ústavné súčasti jej jednej republiky (Srbsko).
Pokiaľ ide o ústavný rámec, Juhoslávia bola po skončení druhej svetovej vojny konštituovaná ako federácia republík, politicky usporiadaná ako systém jednej strany (autokratický režim) riadený Komunistickou stranou Juhoslávie. V roku 1991, v čase, keď v Európe nastali obrovské zmeny a keď padli všetky komunistické režimy v strednej a východnej Európe, sa v Juhoslávii uskutočnili prvé voľby s účasťou viacerých strán, po ktorých jej dve republiky Chorvátsko a Slovinsko vyhlásili nezávislosť od Juhoslávie. V tom čase sa v Juhoslávii objavili aj dve popredné politické osobnosti, Miloševič a Tuđ.
Muž, prezident Srbskej republiky a prezident Chorvátskej republiky, sa stretli na mieste v N.