Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha predstavuje podnetné skúmanie evolúcie života, pričom sa zameriava najmä na význam pohlavného rozmnožovania pri vzniku zložitých organizmov. Niektorí čitatelia oceňujú pútavý štýl písania a náhľad na evolúciu, iní kritizujú jasnosť a ucelenosť argumentov a spochybňujú vedecké základy Ridleyho tvrdení.
Výhody:⬤ Dobre napísaný a pútavý štýl
⬤ prezentuje nové a dôležité myšlienky
⬤ ponúka fascinujúce predpoklady o evolúcii zložitého života
⬤ na vysvetlenie pojmov používa príbuzné analógie
⬤ kombinuje poznatky z biológie a jasné vysvetlenia.
Nevýhody:⬤ V niektorých argumentoch chýba jasnosť a súdržnosť
⬤ niektoré pojmy nemusia byť dobre podané
⬤ kritika kruhového uvažovania v súvislosti s prirodzeným výberom
⬤ niektorí čitatelia majú pocit, že kniha ich nedokáže úplne presvedčiť o svojich myšlienkach
⬤ v porovnaní s inými prácami na túto tému by sa mohla javiť ako zle zostavená.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Cooperative Gene
Obsah knihy:
Prečo nie je všetok život rybníková sračka? Prečo existujú mnohomiliónové, dlho žijúce monštrá ako my, vytvorené z desiatok tisíc spolupracujúcich génov? Mark Ridley predkladá nové vysvetlenie toho, ako vznikli zložité veľké formy života, ako sme my, a ukazuje, že odpoveďou na najväčšiu záhadu evolúcie pre modernú vedu nie je sebecký gén, ale kooperatívny gén. V tejto podnetnej knihe Ridley vysvetľuje, ako bolo potrebné prekonať dve hlavné biologické prekážky, aby sa mohla vyvinúť komplexnosť života: šírenie génov a sebeckosť génov.
Keďže zložitý život má viac génov ako jednoduchý život, nárast počtu génov predstavuje pre zložité bytosti osobitný problém. Čím viac génov, tým väčšia šanca na chybu pri kopírovaní; je oveľa ľahšie urobiť chybu pri kopírovaní Biblie ako pri kopírovaní reklamného sloganu. K ťažkostiam prispieva aj Darwinova koncepcia prirodzeného výberu, ktorá podporuje gény, ktoré sa starajú samy o seba, sebecké gény, ktoré by sa mohli ľahko vyvinúť tak, aby sabotovali vývoj zložitých foriem života.
Sledovaním histórie života na našej planéte - od počiatočných kmitajúcich, replikujúcich sa molekúl, cez mikróby, červy a muchy až po človeka - Ridley odhaľuje, ako sa život vyvíjal ako séria krokov na zvládnutie chýb a na prinútenie génov k spolupráci v každom tele.
Kombinácia týchto stratégií, ktoré Ridley nazýva "Mendelovým démonom", ako dobrá a neviditeľná ruka realizuje základné zákony dedičnosti rakúskeho mnícha Gregora Mendela. Tento démon ponúka prekvapivé nové pohľady na otázky od liečby AIDS, pôvodu pohlavia a rodu, klonovania až po genetiku anjelov.
Ak chceme niekedy pochopiť biológiu iných planét, budeme skutočne potrebovať viac ako Darwina; budeme musieť pochopiť, ako Mendelov démon urobil z kooperatívneho génu základný prvok života. Čo nám kooperatívny gén hovorí o našej budúcnosti? S rozmachom genetickej technológie na celom svete sa musíme pýtať, či sa život bude vyvíjať tak, aby bol ešte zložitejší, ako sme my. Ridley dochádza k záveru, že ľudia sú možno blízko hranice možného, aspoň čo sa týka pozemských genetických mechanizmov.
V budúcnosti by však nové genetické a reprodukčné biosystémy mohli umožniť našim potomkom zvýšiť počet génov, a tým aj ich komplexnosť. Tento proces by podľa neho mohol viesť k evolúcii foriem života, ktoré by boli oveľa zvláštnejšie a zaujímavejšie ako všetko, čo človek doteraz objavil alebo si predstavoval. Kniha Kooperatívny gén je napísaná s neobyčajnou energiou, silou a jasnosťou a je nevyhnutným čítaním pre každého, kto chce nahliadnuť za titulky nášho genetického veku.
Je to pozvánka otvárajúca oči na biotechnologické dobrodružstvo, na ktoré sa ľudstvo už vydalo.
