Konzervativizmus modrých golierov: Frank Rizzo's Philadelphia and Populist Politics

Recenzie čitateľov

Timothy Lombardo v knihe Blue Collar Conservatism (Konzervativizmus modrých golierov) skúma politickú krajinu Filadelfie v čase nástupu Franka Rizza a poskytuje pohľad na rasovú a triednu dynamiku v 60. až 70. rokoch 20. storočia. Kniha je označovaná za aktuálnu a relevantnú, vniká do historického kontextu, ktorý formoval súčasné politické nálady, najmä populizmus a konzervativizmus. Čitatelia oceňujú jej podrobný opis zložitého obdobia a autorovu pútavú vedeckú prácu, vďaka čomu ju odporúčajú čítať tým, ktorí sa zaujímajú o mestskú politiku a históriu.

⬤ Včasná a relevantná analýza súčasných politických súvislostí.
⬤ Vynikajúca vedecká práca s podrobným výskumom a postrehmi.
⬤ Presné vykreslenie politického prostredia Filadelfie v 60. a 70. rokoch.
⬤ Pútavé rozprávanie, ktoré sa zaoberá naliehavými spoločenskými otázkami, ako sú rasa a trieda.
⬤ Odporúčame čitateľom, ktorí sa zaujímajú o mestskú politiku.

⬤ Kniha môže byť príliš podrobná pre čitateľov, ktorí hľadajú ľahší alebo všeobecnejší prehľad témy.
⬤ Niektorí čitatelia by mohli považovať historický a politický kontext za zložitý a náročný na orientáciu.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Blue-Collar Conservatism: Frank Rizzo's Philadelphia and Populist Politics

Obsah knihy:

Povojnové Spojené štáty zažili mnoho foriem populistickej politiky, ale žiadna z nich nebola taká významná ako politika bielych etnických modrých golierov, ktorá priviedla do Bieleho domu osobnosti ako Ronald Reagan a Donald Trump. Blue-Collar Conservatism sleduje vzostup tohto málo pochopeného, ľahko karikovaného variantu populizmu tým, že predstavuje diferencovaný portrét stúpencov starostu Philadelphie Franka Rizza.

V roku 1971 sa Frank Rizzo stal prvým bývalým policajným komisárom zvoleným za starostu veľkého amerického mesta. Napriek tomu, že Rizzo pôsobil ako demokrat, svoju základňu podporovateľov si vybudoval tým, že vyzýval na "právo a poriadok" a vystupoval proti programom, ako je verejné bývanie, školské autobusy, pozitívna akcia a ďalšie politiky, ktoré jeho stúpenci považovali za nezaslúžené výhody pre nebielych. Timothy J. Lombardo tvrdí, že z tejto angažovanosti v prepletenej politike presadzovania práva, desegregácie škôl, rovnakého zamestnávania a mestského bývania vznikol populizmus modrých golierov.

Na základe rozsiahleho archívneho výskumu a s dôrazom na vzájomne prepojené zmeny mestského priestoru a kultúry modrých golierov, Blue-Collar Conservatism spochybňuje známe rozprávanie o spätnej reakcii a namiesto toho kontextualizuje politiku modrých golierov v rámci povojnovej mestskej a hospodárskej krízy. Historik a rodák z Filadelfie Lombardo ukazuje, že belosi z radov modrých golierov sa okamžite nevzdali liberalizmu sociálneho zabezpečenia, ale namiesto toho selektívne odmietli liberálnu politiku založenú na kultúrne definovaných predstavách o privilégiách, znevýhodnení, identite a oprávneniach. Lombardo svoju analýzu opiera o známe rasové rozpory povojnovej éry, ale zároveň zdôrazňuje triednu identitu ako nevyhnutnú hnaciu silu politickej angažovanosti modrých golierov. Konzervativizmus modrých golierov nakoniec ukazuje, ako táto kombinácia faktorov vytvorila jeden z najmenej pochopených, ale najvýznamnejších politických vývojov v nedávnej americkej histórii.