Hodnotenie:
Gerd Gemunden v knihe „Continental Strangers - German Exile Cinema 1933-1951“ skúma prínos nemeckých režisérov, ktorí v Hollywoode nakrúcali protinacistické filmy. Kniha poukazuje na nuansované spôsoby, akými títo filmári zakomponovali do svojich diel politické komentáre, pričom čelili výzvam súvisiacim s cenzúrou, komerčnou životaschopnosťou a povojnovou recepciou. Gemundenova zasvätená analýza zahŕňa známe aj menej známe filmy a poskytuje nový pohľad na známu tému.
Výhody:Kniha ponúka autoritatívne a príjemné skúmanie nemeckej emigrantskej kinematografie s podrobným pohľadom na konkrétne filmy a režisérov. Gemundenov jedinečný prístup, zameraný na menej diskutované diela a politické súvislosti, čitateľa zaujme a podnieti ho k opätovnému návratu k niektorým filmom. Písanie je informatívne a zároveň prístupné, plné historických súvislostí a osobných príbehov filmových tvorcov.
Nevýhody:V knihe sa vyskytujú niektoré drobné chyby a preklepy, napríklad nesprávne dátumy a tvrdenia vyžadujúce si bližšie vysvetlenie. Možno by sa žiadal aj komplexnejší výskum týkajúci sa minulosti niektorých hercov, ktorý by mohol obohatiť rozprávanie. Napokon, hoci je prístup k známym filmom osviežujúci, niektorým čitateľom sa môže zdať dôraz na politické aspekty vybraných filmov príliš analytický.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Continental Strangers: German Exile Cinema, 1933-1951
Stovky nemecky hovoriacich filmových profesionálov našli v 30. a 40.
rokoch 20. storočia útočisko v Hollywoode a natrvalo prispeli k rozvoju americkej kinematografie. Títo multikultúrni, viacjazyční scenáristi a režiséri, pochádzajúci z Rakúska, Maďarska, Poľska, Ruska a Ukrajiny, ako aj z Nemecka, vrátane Ernsta Lubitscha, Freda Zinnemanna, Billyho Wildera a Fritza Langa, vo svojej tvorbe prejavili odlišné kultúrne cítenie.
Gerd Gemnden sa zameriava na Edgara G. Ulmera The Black Cat (1934), Williama Dieterleho The Life of Emile Zola (1937), Ernsta Lubitscha To Be or Not to Be (1942), Bertolta Brechta a Fritza Langa Hangmen Also Die (1943), Freda Zinnemanna Act of Violence (1948), a film Petra Lorra Der Verlorene (1951), pričom sa zaoberá otázkami realizmu, autorstva a žánru a zároveň sleduje vzťah medzi filmom a históriou, hollywoodskou politikou a cenzúrou a exilom a (re)migráciou.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)