Continental Philosophy and the Palestinian Question: Beyond the Jew and the Greek
Od Sartra po Levinasa sa kontinentálni filozofi obracali na príklad Žida ako na paradigmatický objekt a model etického skúmania. Levinas napríklad svoju knihu Inak ako bytie z roku 1974 silne venuje obetiam holokaustu a obracia pozornosť na stav filozofie po Osvienčime.
Takáto etika radikálne spochybňuje predchádzajúce pojmy autonómie a porozumenia - dve kľúčové myšlienky tradičnej etickej teórie a vo všeobecnosti gréckej tradície. Snaží sa rešpektovať nepriehľadnosť druhého a vyhnúť sa nebezpečenstvu hermeneutického násilia. Ako sa však takáto etika druhého premieta do reálneho, každodenného života? Čo je v stávke pri myslení druhého ako Žida? Je alterita Žida jednoducho protikladom gréckeho univerzalizmu? Je rétorika výnimočnosti s jej nevyhnutným ontologickým rezíduom v rozpore s meniacou sa politickou realitou? Čo sa potom v rámci tejto paradigmy stane s Arabom alebo moslimom, iným Židom, takpovediac iným iným?
Táto línia etického myslenia - vo svojej túžbe vydať svedectvo o minulom utrpení a vyrovnať sa so subjektivitou po Osvienčime - zrejme z analýzy súčasných operácií moci vynecháva zátvorky. Mohol by teda citlivejší historický prístup odhaliť Palestínčana ako druhého Izraelčana? Zahi Zalloua tu ponúka náročný zásah do toho, ako konfigurujeme súčasnosť.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)