Kontextové axiologické podmienky duševnej odolnosti a zdravia

Pôvodný názov:

Contextual Axiological Conditions of Mental Resilience and Health

Obsah knihy:

Reziliencia vychádza predovšetkým z pozitívnej psychológie a psychológie zdravia, ale teoretický konštrukt, ktorý je analyzovaný, je prítomný aj v interdisciplinárnych výskumných perspektívach: medicíne, pedagogike a sociológii.

Autori monografie venujú pozornosť aspektu vzťahu jednotlivca s jeho sociálnym kontextom. Preto sa bytie vo vzťahu, výmena informácií so sociálnym prostredím stáva konštitutívnou hodnotou človeka (... ).

Monografia obsahuje poznámku, ktorá sa nepriamo objavuje takmer v každej kapitole, že pri vykonávaní akýchkoľvek činností zameraných na rozvoj psychickej odolnosti človeka by sa malo overiť, či vykonávané interakcie nenarušujú prirodzenú odolnosť. Preto sa predpokladá, že činnosť zameraná na trvalú podporu rozvoja jedinca by sa mala vykonávať vtedy, keď je relatívne vysoká plasticita pri formovaní jedinca. Okrem toho by sa takéto aktivity mali prispôsobiť možnostiam ľudí nachádzajúcich sa na určitom stupni vývoja a zohľadňovať kultúrne podmienky. Faktory ovplyvňujúce zvyšovanie psychickej odolnosti sú uznávané v mnohých aspektoch a ich zdrojom môže byť rodina aj širšie sociálne prostredie (... ).

Známa je metafora, v ktorej sa hromadenie životných skúseností človeka prirovnáva k baleniu batožiny pred dlhou a ťažko plánovateľnou a predvídateľnou cestou. Všetky negatívne, bolestivé životné skúsenosti predstavujú obrovskú váhu metaforickej batožiny; zatiaľ čo pozitívne skúsenosti majú tento náklad odľahčiť a cestu urobiť bezpečnejšou a predvídateľnejšou. Predložená metafora nepriamo vystihuje základný motív monografie a ilustruje, ako možno s najväčším zjednodušením charakterizovať formovanie sebaúcty a odolnosti u človeka, pričom ich stotožňuje so synergickým pôsobením skúseností (vrátane predovšetkým vplyvu rodinného a sociálneho prostredia) a biologicky podmienených vlastností. Skúsenosťami s pozitívnymi vzťahmi si dieťa rozvíja tie sociálne zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečné fungovanie v sociálnej skupine, vyjednávanie nimi o požiadavkách prostredia a efektívnu realizáciu výziev, ktoré prostredie a okolnosti budúceho života prinesú.