Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha poskytuje komplexnú analýzu konkurenčných autoritárskych režimov, ponúka teoretický rámec a prípadové štúdie, ktoré podrobne opisujú ich vývoj a faktory ovplyvňujúce ich stabilitu a transformáciu. Hoci viaceré recenzie chvália jej prehľadnosť a akademický prínos, objavujú sa aj kritické pripomienky týkajúce sa jej ideologického zamerania a vnímanej zaujatosti.
Výhody:⬤ Inovatívny rámec na pochopenie konkurenčných autoritárskych režimov.
⬤ Jasný a pútavý štýl písania.
⬤ Podrobné prípadové štúdie 35 režimov.
⬤ Ponúka pohľad na vplyv medzinárodných a domácich faktorov na demokratizáciu a autoritársku stabilitu.
⬤ Považuje sa za povinné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o demokraciu a premeny režimov.
Nevýhody:⬤ Niektorí považujú knihu za nudnú napriek jej dôležitej téme.
⬤ Názov môže byť zavádzajúci; zameriava sa skôr na medzinárodné vplyvy než na konkurenčné autoritárstvo ako celok.
⬤ Vnímaná ideologická zaujatosť voči zahraničnej politike USA pri podpore demokracie.
⬤ Niektoré kritické pripomienky k vedeckej objektivite autorov a k rámcovaniu vznikajúcich modelov vládnutia, najmä v súvislosti s Čínou.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Competitive Authoritarianism: Hybrid Regimes After the Cold War
Obsah knihy:
V období po skončení studenej vojny sa rozšírili konkurenčné autoritárske režimy, v ktorých sa autokrati podriaďujú zmysluplným voľbám s účasťou viacerých strán, ale vážne zneužívajú demokraciu. Na základe podrobnej štúdie 35 prípadov v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a postkomunistickej Eurázii táto kniha skúma osud konkurenčných autoritárskych režimov v rokoch 1990 až 2008.
Zisťuje, že tam, kde boli sociálne, ekonomické a technokratické väzby na Západ rozsiahle, ako napríklad vo východnej Európe a v Amerike, viedli vonkajšie náklady na zneužívanie k tomu, že sa úradujúci predstavitelia vzdali moci, namiesto toho, aby ju potlačili, čo viedlo k demokratizácii. Tam, kde boli väzby na Západ obmedzené, bol vonkajší demokratizačný tlak slabší a krajiny sa demokratizovali len zriedka.
V týchto prípadoch výsledky režimu záviseli od charakteru štátnych organizácií a organizácií vládnucich strán. Tam, kde úradujúci vládcovia disponovali rozvinutými a súdržnými nátlakovými straníckymi štruktúrami, mohli zmariť opozičné výzvy a konkurencieschopné autoritárske režimy prežili; tam, kde úradujúci vládcovia takéto organizačné nástroje nemali, boli režimy nestabilné, ale zriedkavo sa demokratizovali.
