Koniec západnej civilizácie? Intelektuálna cesta ľudstva do dospelosti

Pôvodný názov:

The end of the Western Civilization?: The Intellectual Journey of Humanity to Adulthood

Obsah knihy:

Civilizácie možno vnímať ako živé ľudské bytosti, ktoré sa rodia, dospievajú, starnú a nakoniec zomierajú a zanikajú, odovzdávajúc svoje dedičstvo budúcim generáciám. Tieto premeny možno premietnuť do rôznych štádií kognitívneho vývoja detí.

Západnú civilizáciu, ktorá stelesňuje náš súčasný stav kultúrneho pokroku od klasického gréckeho po moderné obdobie, možno prirovnať k postupným prechodom ľudských bytostí k dospelosti. Z tohto pohľadu sa obdobie starovekého Grécka podobá batoľacím rokom ľudstva, v ktorých sa kladú prvé otázky typu "prečo". Teokratické obdobie, ktoré nasledovalo až do renesancie, možno vnímať ako naše detstvo, keď ľudia žili svoj život pod prísnymi hranicami stanovenými náboženskými autoritami.

Obdobie trvajúce od osvietenstva až takmer do konca 20. storočia možno považovať za naše dospievanie, keď ľudia znovu objavujú svoju minulosť, oslobodzujú sa od povier a určujú si cestu vpred na základe rozumu spôsobom, pri ktorom je rozdiel medzi hodnoverným a uskutočniteľným nejasný.

V rámci tejto schémy si postmodernizmus nachádza svoje miesto aj v našom dospievaní. Posledných niekoľko desaťročí z tohto pohľadu znamená náš vstup do dospelosti, v ktorej sa hlavné otázky považujú za zodpovedané alebo aspoň vyriešené a jediná cesta vpred, ktorá sa vníma ako schodná, je tá, po ktorej sa už ide, stav, ktorý nás približuje k nášmu intelektuálnemu starnutiu a jeho nevyhnutnej smrti.

Niektoré príznaky patologických javov súvisiacich so starnutím sa už prejavujú v dnešnej spoločnosti, ktorá je náročná na technológie. Identifikovaním nášho intelektuálneho veku a zhodnotením nášho zdravotného stavu môžeme aktívne oddialiť alebo dokonca odvrátiť naše intelektuálne starnutie a smrť.