Koniec vraždenia - Ľudia boli vždy krutí, divokí a vražední. Zmení sa to?

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 5 hlasoch.

Pôvodný názov:

End To Murder - Human beings have always been cruel, savage and murderous. Is all that about to change?

Obsah knihy:

Z tvorivého a intelektuálneho hľadiska sa žiadny iný druh nikdy nevyrovnal ľudstvu, ale ani žiadny iný druh nie je tak samovražedne náchylný na vzájomné konflikty. Sme jediným druhom na planéte, ktorého zakorenený zvyk konfliktov predstavuje hlavnú hrozbu pre naše vlastné prežitie. Ľudská história je katalógom bezcitných vrážd, bezduchých krvavých bojov, desivých masakrov a ničivých vojen, ale s rozvojom forenznej vedy a modernej psychológie a so zvyšovaním úrovne vzdelania na celom svete by sa čoskoro mohlo podariť ovládnuť vražedné zvyky ľudstva? Zdá sa, že klesajúce štatistiky násilných trestných činov vo všetkých častiach sveta naznačujú, že sa niečo také skutočne deje.

Colin a Damon Wilsonovci, ktorí sa venujú kriminológii už viac ako päťdesiat rokov, ponúkajú analýzu celkového spektra ľudského násilia. Zamýšľajú sa nad tým, či sú ľudia v skutočnosti takí krutí a násilní, ako sa všeobecne predpokladá, a skúmajú možnosť, že ľudstvo je na prahu zásadnej zmeny: že sa čoskoro staneme skutočne civilizovanými.

Okrem prehľadu násilia v našich dejinách - od prvých hominidov až po 21. storočie - sa venujú aj kľúčovým momentom zmien a poukazujú na to, kde sa veci od doby kamennej nezmenili, a skúmajú najnovšie psychologické, forenzné a sociálne pokusy o pochopenie a obmedzenie násilia v modernej spoločnosti.

Na začiatku skúmajú otázky, ako napr: Boli prví ľudia kanibalisti? Viedol zrod civilizácie aj k vynálezu vojny a otroctva? Kňazi a králi priniesli spoločenskú stabilitu, ale boli aj pôvodcami prvých masových vrážd? Je to v skutočnosti bohatstvo, ktoré je tou najlepšou zbraňou?

Skúmajú otroctvo a starorímsky sadizmus, ale aj možnosť, že náš vlastný odpor k bolesti a krutosti nie je ničím iným ako sociálnym konštruktom. Ukazujú, ako sa humanitárne myšlienky veľkých náboženských inovátorov príliš rýchlo deformovali v organizovaných náboženských štruktúrach.

Kniha má široký záber, od baróna Gillesa de Raisa z 15. storočia, tzv. Modrovousa, prvého známeho a pravdepodobne najplodnejšieho sériového vraha v dejinách, cez viktoriánske vraždy v domácnostiach a vynález psychiatrie až po Sherlocka Holmesa a vynález forenznej vedy; od povstania Tchaj-pchingov v Číne v 15. storočí, pri ktorom zahynulo až 36 miliónov ľudí, až po prvú a druhú svetovú vojnu a novšie genocídy a prípady etnických čistiek a súčasný terorizmus. V závere hodnotia veľmi reálnu možnosť, že internet a väčšia sloboda informácií, ktorú priniesol, postupne vedú k tomu, že svet je oveľa civilizovanejší ako kedykoľvek v minulosti.