Koniec ľudských práv: Koniec ľudských práv: kritické myslenie na prelome storočí

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 6 hlasoch.

Pôvodný názov:

The End of Human Rights: Critical Thought at the Turn of the Century

Obsah knihy:

Zavedenie zákona o ľudských právach viedlo k prudkému nárastu počtu kníh o ľudských právach, avšak v rozrastajúcej sa literatúre sa nenachádza žiadne sústavné skúmanie ich histórie a filozofie. Zároveň, hoci ľudské práva triumfovali na svetovej scéne ako ideológia postmoderny, naša doba bola svedkom väčšieho porušovania ľudských práv ako ktorákoľvek predchádzajúca, menej osvietená doba. Táto kniha vypĺňa historickú a teoretickú medzeru a skúma mocné prísľuby a znepokojujúce paradoxy ľudských práv.

Kniha, rozdelená do dvoch častí a štrnástich kapitol, ponúka najprv alternatívne dejiny prirodzeného práva, v ktorých prirodzené práva predstavujú večný ľudský boj proti nadvláde a útlaku a boj za spoločnosť, v ktorej už ľudia nie sú ponižovaní alebo opovrhovaní. V čase svojho zrodu, v 18. storočí, a opäť v ľudových povstaniach posledného desaťročia sa ľudské práva stali dominantnou kritikou konzervativizmu práva. Radikálna energia, symbolická hodnota a zdanlivo nekonečný expanzívny potenciál práv však viedli k ich prijatiu tak vládami, ktoré chceli ospravedlniť svoju politiku morálnymi dôvodmi, ako aj jednotlivcami bojujúcimi za verejné uznanie súkromných túžob a podkopali ich ciele.

V druhej časti sa skúma filozofická logika práv. Práva, najliberálnejší z inštitútov, boli v etablovanej politickej filozofii a právnej vede do značnej miery nepochopené v dôsledku ich kognitívnej obmedzenosti a eticky ochudobneného pohľadu na individuálny subjekt a spoločenskú väzbu. Liberálne prístupy Hobbesa, Locka a Kanta sú konfrontované s klasickou kritikou koncepcie ľudských práv Burkom, Hegelom a Marxom. Filozofia Heideggera, Straussa, Arendtovej a Sartra sa využíva na dekonštrukciu koncepcie (právneho) subjektu. Semiotika a psychoanalýza pomáhajú skúmať katastrofálne dôsledky univerzalistov aj kultúrnych relativistov, keď nadobudnú presvedčenie o svojej správnosti. Napokon sa prostredníctvom úvah o etike inakosti a s odkazom na nedávne porušenia ľudských práv tvrdí, že cieľom ľudských práv je posudzovať právo a politiku z pozície morálnej transcendencie.

Ide o komplexné historické a teoretické skúmanie diskurzu a praxe ľudských práv. Na príkladoch z nedávnej morálnej zahraničnej politiky v Iraku, Rwande a Kosove Douzinas radikálne tvrdí, že obranná a emancipačná úloha ľudských práv sa skončí, ak znovu neobjavíme ich utopický ideál.