Hodnotenie:
Kniha obsahuje učenie Šrí Nisargadattu Maháraja, ktoré predstavuje hlboké a kontemplatívne skúmanie duchovnosti. Mnohí čitatelia ju považujú za prínosnú, najmä tí, ktorí poznajú Maharadžove predchádzajúce diela. Niektorí však naznačujú, že pre začiatočníkov môže byť náročná.
Výhody:⬤ Včasné dodanie a skvelý stav knihy.
⬤ Poskytuje hlboký pohľad na duchovné koncepty, často vedie ku kontemplatívnym stavom.
⬤ Hlbšie a rafinovanejšie učenie v porovnaní s knihou „JA SOM TO“.
⬤ Prínosné pre pokročilých hľadačov pravdy a duchovna.
⬤ Viacerí čitatelia ho vrelo odporúčajú, pričom si všímajú jeho hĺbku a jednoduchosť.
⬤ Zachytáva autentickosť Maharadžovho dialógu s hľadajúcimi.
⬤ Môže sa čítať pomaly, čo sa nemusí páčiť všetkým.
⬤ Niektorí čitatelia mali pocit, že jej chýba spojenie s indickými filozofickými termínmi.
⬤ Kritika niektorých, že neponúka žiadnu nádej ani uzdravenie, pretože sa zameriava výlučne na neidentitu.
⬤ Nie je ideálna pre tých, ktorí nepoznajú Maharadžovo učenie; odporúča sa najprv si prečítať „JA SOM TO“.
(na základe 48 čitateľských recenzií)
The Ultimate Medicine: Dialogues with a Realized Master
Konečná medicína nie je určená pre tých, ktorí majú radi oslabenú spiritualitu, ale pre serióznych študentov, ktorí hľadajú uvedomenie. Šrí Nisargadatta Maharadž (1897 - 1981) žil a učil v malom byte v bombajských slumoch.
Realizovaný majster tantrickej línie Nath dlhé roky živil seba a svoju rodinu predajom lacného tovaru v malom stánku na ulici pred svojím činžiakom. Jeho život bol príkladom koncepcie absolútnej neduality bytia. V tomto zväzku sa Maharadž delí o najvyššiu pravdu neduality svojím vlastným jedinečným spôsobom.
Jeho štýl učenia je prudký, provokatívny a nesmierne hlboký, prenikajúci k jadru a málo sa venuje nepodstatným veciam.
Jeho stručné, ale silné výroky sú známe svojou schopnosťou vyvolať posuny vo vedomí už len tým, že ich počujete alebo čítate." Ide o to, že človek oslobodený z pút je zosobnená morálka. Takýto človek preto nepotrebuje žiadne moralistické príkazy, aby žil spravodlivo.
Osloboďte človeka z jeho pút a potom sa už všetko ostatné postará samo. Na druhej strane, človek v stave, keď nie je vykúpený, nemôže žiť mravne bez ohľadu na to, aké morálne učenie dostane. Je to vnútorne nemožné, pretože jeho základom je nemorálnosť.
To znamená, že žije v lži, v základnom rozpore: vo všetkých svojich vzťahoch funguje ako samostatná bytosť, za ktorú sa považuje, zatiaľ čo v skutočnosti žiadne takéto oddelenie neexistuje. Každé jeho konanie preto spôsobuje násilie voči iným "ja" a iným "stvoreniam", ktoré sú len prejavmi jednotného vedomia. Spoločnosť si teda musela vymyslieť nejaké zábrany, aby sa ochránila pred vlastnými najhoršími excesmi a udržala si tak akýsi status quo.
Výsledné svojvoľné pravidlá, ktoré sa menia v závislosti od miesta a času, a preto sú čisto relatívne, nazýva 'morálkou' a presadzovaním tejto človekom vymyslenej 'idey' ako najvyššieho dobra - často posväteného náboženským 'zjavením' a svätými spismi - spoločnosť poskytla človeku ďalšiu zámienku, aby mohol ignorovať snahu o oslobodenie alebo ju vo svojom pláne vecí odsunúť na pomerne nízku prioritu."