Končí.: Prečo si nevšímame konce ľudí, produktov, služieb a digitálnych technológií. A prečo by sme nemali.

Recenzie čitateľov

Kniha „Ends“ od Joea Macleoda predstavuje presvedčivý argument o dôležitosti navrhovania „zážitkov na záver“ v rôznych aspektoch života a podnikania. Hoci ponúka hlboké pohľady a provokuje k hlbokému zamysleniu nad koncami, čelí aj kritike za typografiu a nedostatok komplexných riešení.

Kniha je chválená za originálny a dobre preskúmaný obsah, ktorý poskytuje podnetné skúmanie toho, ako často zanedbávame ukončenie zážitkov. Predstavuje koncept uzatvárania zážitkov, nabáda k reflexívnemu mysleniu a považuje sa za nevyhnutné čítanie pre dizajnérov a produktových manažérov. Mnohí recenzenti konštatujú, že ide o jedinečný a potrebný doplnok k diskusiám o používateľskom zážitku.

Kritici poukazujú na to, že typografia sťažuje čítanie kvôli tenkému písmu. Okrem toho niektorí recenzenti majú pocit, že knihe chýbajú praktické riešenia a je príliš rozsiahla, čo naznačuje, že by jej prospela jasnejšia štruktúra a úprava. Existujú obavy, že hoci sa v nej poukazuje na dôležité problémy, nedostatočne sa venuje tomu, ako realizovať zmeny.

(na základe 12 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Ends.: Why we overlook endings for humans, products, services and digital. And why we shouldn't.

Obsah knihy:

Ako spotrebitelia a poskytovatelia služieb prehliadame dôležitosť zdravých a ucelených koncoviek. Kedysi existovala bohatá kultúra reflexie a zodpovednosti, ktorá sa však v priebehu posledných storočí stratila.

Vznikla zmes dlhodobého spoločenského dohľadu a krátkodobého popierania. Zostal nám predpojatý životný cyklus zákazníka, ktorý sa obmedzuje na vzrušujúci slovník zameraný výlučne na všetko nové. Vznikli tak spotrebitelia bez pocitu viny, príliš obviňovaný obchodný sektor a spoločnosť, ktorá sa ocitá v situácii, keď sa potrebuje vysporiadať so zodpovednosťou a najväčšími neduhmi spotreby.

Vo svete zaplavenom začínajúcimi podnikmi a novými technológiami vám táto kniha povie, prečo je veľmi dôležité, aby sme začali uvažovať o koncoch.

"Právo byť zabudnutý", je ambiciózny zákon Európskej únie, ktorý chráni práva osôb v digitálnom svete, ktorý nedokáže uznať odstránenie vecí, ktoré sme boli nabádaní zdieľať. Takmer 30 rokov sa diskutuje o zmene klímy a my stále nedokážeme prijať dôsledky ukončenia našej spotreby uhlíka.

Pornografia z pomsty, rastúca miera úzkosti u mladých dospelých a čoraz častejšie používanie VPN sú reakciami digitálnej spoločnosti bez predvídateľného konca ich digitálneho obsahu. Chýba nám slovník na bezpečnú likvidáciu elektroniky, je prekvapením, že dosahujeme len 12. 5 % recyklácie elektronického odpadu, a to napriek nárastu predaja spotrebnej elektroniky a rýchlejšiemu obratu v jej používaní.

Naše domácnosti sú zahltené v priemere 300 000 predmetmi. Namiesto ukončenia týchto vzťahov s produktmi radšej hľadáme alternatívy v skladovaní mimo lokality - podľa New York Times ide o najväčší rastúci sektor nehnuteľností. Neuvažujeme o ukončení v službách, ktoré sa špecificky zaoberajú koncom nášho života.

V Spojenom kráľovstve máme počas svojej kariéry v priemere 11 zamestnávateľov, z ktorých každý nám poskytuje dôchodkový fond. Podľa britskej charitatívnej organizácie Age Concern 1 zo 4 z nich chýba práve vtedy, keď ho ľudia najviac potrebujú.

Ends uvádza presvedčivý prípad, ktorý ukazuje, ako v priebehu storočí náš meniaci sa vzťah k smrti viedol k strate nášho vzťahu k ukončeniu života. Vznikli spotrebitelia bez pocitu viny, príliš obviňovaný obchodný sektor a spoločnosť, ktorá sa ocitá v situácii, keď sa musí vyrovnať so zodpovednosťou. Na základe množstva zdrojov z histórie, sociológie, psychológie a priemyslu Ends tvrdí, že k spochybňovaniu vplyvu spotreby pristupujeme nesprávne a že na obnovenie rovnováhy potrebujeme vytvoriť koherentné konce v našich produktoch, službách a digitálnych skúsenostiach.