Kolonizátorský model sveta: Geografický difuzionizmus a eurocentrické dejiny

Recenzie čitateľov

Kniha Jamesa Blauta „Kolonizátorský model sveta“ predstavuje presvedčivú kritiku eurocentrizmu a spochybňuje predstavu o európskej nadradenosti pred rokom 1492. Hoci systematicky rozoberá viaceré eurocentrické teórie, niektoré kritiky poukazujú na nedostatočnú súdržnosť v organizácii a selektívne argumenty, ktoré vyvolávajú otázky o dôslednosti a hĺbke knihy. Napriek tomu sa považuje za významný príspevok do diskusií o globalizácii a kolonizácii, pretože ponúka perspektívu, ktorá uprednostňuje dejiny a prínos neeurópskych spoločností.

⬤ Silná kritika eurocentrizmu a difúznych teórií.
⬤ Ponúka cenné poznatky o historickom vývoji neeurópskych spoločností.
⬤ Pútavý štýl písania, ktorý podnecuje kritické myslenie o všeobecne prijímanom rozprávaní o dejinách.
⬤ Poskytuje potrebnú korekciu populárnych historických predsudkov.
⬤ Povzbudzuje čitateľov, aby prehodnotili zaujaté názory na dejiny a kultúru.

⬤ Ťažké čítanie kvôli hutnému akademickému štýlu a nedostatočnej plynulosti.
⬤ Niektoré argumenty sú vnímané ako prehnané alebo bez podstatných dôkazov.
⬤ Organizácia obsahu je kritizovaná ako nesúvislá, čo predstavuje problém pre porozumenie.
⬤ Selektívne používanie príkladov môže oslabiť silu všeobecných tvrdení.
⬤ Emocionálny tón môže narušiť akademickú prísnosť, čím sa niektoré časti zdajú byť menej vedecké.

(na základe 20 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Colonizer's Model of the World: Geographical Diffusionism and Eurocentric History

Obsah knihy:

Kniha najprv definuje eurocentrický difuzionistický model sveta ako model, ktorý vymýšľa trvalé jadro sveta, „vnútro“, v ktorom je kultúrna evolúcia prirodzená a kontinuálna, a trvalú perifériu a „vonkajšok“, v ktorom je kultúrna evolúcia najmä dôsledkom difúzie myšlienok, tovarov, osadníkov a politickej kontroly z jadra.

Etnohistória tejto doktríny je sledovaná od jej počiatkov v 16. storočí, cez jej rozkvet v období klasického kolonializmu až po jej súčasnú podobu v teóriách ekonomického rozvoja, mod ernizácie a nového svetového poriadku.

Blaut dokazuje, že väčšina „západných“ vedeckých prác je do určitej miery difúzne orientovaná a implicitne vychádza z predstavy, že svet má jedno stále centrum, z ktorého vychádzajú kultúrne cha ngingové myšlienky. Eurocentrický difuzionizmus formoval naše postoje týkajúce sa rasy a životného prostredia, psychológie a spoločnosti, technológie a politiky.