Pôvodný názov:
The Book Concerning Widows
Obsah knihy:
Sám autor nás na začiatku svojho pojednania informuje, že sa cítil pohnutý príkladom svätého Pavla, aby po rozprávaní o pannách pokračoval témou vdov. V jeho vlastnej diecéze sa však vyskytla aj iná záležitosť, ktorá sa ho osobne dotkla a prinútila ho okamžite sa tejto téme venovať.
Istá vdova, ktorá mala niekoľko dcér, z ktorých niektoré už boli vydaté a iné vo veku na ženenie, začala uvažovať o druhom manželstve pre seba. Svätý Ambróz, sčasti kvôli nej, sčasti preto, aby sa nemyslelo, že tento krok nejakým spôsobom odporúčal, vydal nasledujúce pojednanie. V prvom rade tvrdí, že povolanie vdovstva je veľmi blízke povolaniu panenstva a treba si ho vážiť oveľa viac ako manželský stav.
Dokazuje to svedectvom svätého Pavla a jeho opisom tej, ktorá je skutočne vdovou; tiež mnohými príkladmi prevzatými zo Starého i Nového zákona. Po tom, čo spomenul matku manželky svätého Petra, sa konkrétnejšie obracia na vdovu, kvôli ktorej píše, hoci sa vyhýba spomenúť jej meno, poukazujúc na to, aké skutočne prázdne a nedostatočné sú všetky dôvody, ktoré pred seba stavia, aby sa znovu vydala.
Manželský zväzok je totiž, ako hovorí, svätý a dobrý a ženatí a slobodní sú ako rôzne druhy kvetov na poli kostola. Vyrába sa však viac obilia ako ľalií, viac je vydatých ako panien. Poukazuje na to, že vdovstvo bolo v neúcte len u modloslužobníkov, z toho dôvodu ho môžu mať v úcte aj kresťania.
Svätý Ambróz neodsudzuje druhé manželstvo, hoci predň stavia vdovstvo, pretože je povinný usilovať sa priviesť tých, ktorí sú zverení jeho láskyplnej starostlivosti, k čo najvyššiemu stupňu dokonalosti. Tento traktát bol napísaný krátko po traktáte o pannách, teda krátko po roku 377 po Kr.
