The Book of Isaiah: Its Composition and Final Form
Štúdium knihy Izaiáš bolo v poslednom čase výrazne poznačené napätím medzi synchrónnym a diachrónnym prístupom. Prvý uprednostňujú najmä anglicky hovoriaci, druhý nemecky hovoriaci bádatelia.
Bergesova kniha sa pokúša o sprostredkovanie medzi týmito dvoma pólmi, pričom tvrdí, že analýza konečnej formy a sledovanie vývoja tejto formy sú hlboko prepojené. Táto nová výskumná paradigma sa tu uplatňuje na celý text knihy Izaiáš. Berges pracuje dôsledne od synchrónnej k diachrónnej a späť k vyvinutej synchrónnej finálnej forme.
Vlastnosti, ktoré boli opakovane pozorované - krížové spojenia, asociácie kľúčových slov, obnovenie tém a najmä uzavretie knihy do zátvoriek podľa kap. 1 a 66 - sú stopami zámerného prelínania rôznych drobných kompozícií, ako aj väčších literárnych redakcií.
Paradigma, ktorá najviac vyhovuje knihe Izaiáš v celej jej zložitosti, nie je paradigma jednej komplexnej celkovej štruktúry alebo konečnej redakcie, ale paradigma menších kompozícií, ktoré na seba nadväzujú, vstupujú do vzájomného rozhovoru a každá svojím spôsobom vnáša do hry špecifické súčasné problémy. Nemali by sme knihe vnucovať spoločného tematického menovateľa, ale je zrejmé, že Jeruzalem a Sion patria k základnému tenorovi knihy Izaiáš, ako sa vyvíjal a pretváral v priebehu storočí.
Kniha Izaiáš: Lind z nemeckého originálu Das Buch Jesaja: Komposition und Endgestalt (Freiburg: Herder, 1998).
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)