Clinical and Molecular Heterogeneity of Osteogenesis Imperfecta
Osteogenesis imperfecta (OI) je ochorenie zahŕňajúce skupinu porúch charakterizovaných najmä lámavosťou kostí a je najčastejšou formou dedičnej lámavosti kostí. V tejto knihe sa rozoberajú klinické prejavy s osobitným dôrazom na zriedkavé fenotypy spojené s OI a molekulárny pokrok v diagnostike a liečbe OI.
OI má široké spektrum klinickej závažnosti, od mnohopočetných zlomenín v maternici a perinatálneho úmrtia až po takmer normálnu postavu v dospelosti a nízky výskyt zlomenín. Bol zaznamenaný dysmorfizmus tváre, ktorý však nie je dobre opísaný a nie je ani nemenným znakom. Sillence a kol.
v roku 1979 poskytli klinickú klasifikáciu, ktorá bola ďalej rozšírená.
Genetické defekty kolagénu typu 1 možno identifikovať u 85 % pacientov s klinickou diagnózou OI, t. j.
mutácie v COL1A1/COL1A2, ktoré sa riadia autozomálne dominantným vzorom dedičnosti. V súčasnosti sa na autozomálne recesívnych formách OI a osteoporóze viazanej na chromozóm X podieľajú viaceré gény. Vzhľadom na možnú prenatálnu prezentáciu a prognózu spojenú s OI je dôležité stanoviť túto diagnózu včas a vedieť ju odlíšiť od iných smrteľných dysplázií skeletu.
Dôležité je tiež odlíšiť neúrazové poranenie od patologickej príčiny zlomenín, ako je OI, a v týchto situáciách ju okamžite diagnostikovať. Nie vždy je to však možné vzhľadom na variabilitu prejavov a neschopnosť presne určiť genetickú etiológiu napriek rozsiahlemu genetickému testovaniu. OI je jedným z takýchto zriedkavých genetických ochorení, pri ktorom je k dispozícii liečba vo forme bisfosfonátov, čo má obrovský vplyv na kvalitu života.
Napriek pokrokom v medikamentóznej liečbe zostáva multidisciplinárny manažment vrátane fyzioterapie základom liečby a zlepšenia výsledkov pri OI.