Kino Naruse Mikio: Ženy a japonská modernita

Recenzie čitateľov

Catherine Russellová v knihe The Cinema of Naruse Mikio podrobne skúma filmy a prínos často prehliadaného japonského režiséra Mikia Naruseho. Kniha sa zaoberá Naruseho kariérou od jeho nemých filmov až po povojnové obdobie a ponúka podrobné analýzy jeho jedinečného filmového štýlu, tém týkajúcich sa moderných žien a spoločensko-politického kontextu jeho tvorby. Predložené poznatky sú informatívne aj kritické a potvrdzujú, že Naruse je významnou osobnosťou japonskej kinematografie popri svojich slávnejších súčasníkoch.

Kniha je dobre napísaná, dôkladne analyzovaná a predstavuje vynikajúce zvládnutie témy. Ponúka hlbokú kritiku Naruseho filmov, pričom poukazuje na jeho úspechy aj nedostatky. Autorov výskum je rozsiahly a dodáva Naruseho tvorbe cenný kontext, vďaka čomu je pre fanúšikov jeho kinematografie nepostrádateľná.

Niektorí čitatelia si všimli, že kniha občas upadá do zložitého akademického žargónu, ktorý môže zastierať obsah. Vyskytujú sa aj tvrdenia o faktografických nepresnostiach v zhrnutiach dejov, čo vedie k skepse voči autorovým interpretáciám. Okrem toho jedna recenzia naznačuje, že autorova akademická agenda môže zatieniť Naruseho prínos.

(na základe 10 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Cinema of Naruse Mikio: Women and Japanese Modernity

Obsah knihy:

Jeden z najplodnejších a najuznávanejších režisérov japonskej kinematografie Naruse Mikio (1905 - 1969) nakrútil v rokoch 1930 až 1967 osemdesiatdeväť filmov. V angličtine sa však o Narusem napísalo len málo a väčšina textov o ňom v japončine nebola preložená do angličtiny.

V knihe The Cinema of Naruse Mikio Catherine Russellová venuje tomuto nedocenenému režisérovi zaslúženú kritickú pozornosť. Okrem toho, že Russellová osvetľuje Naruseho prínos pre japonskú a svetovú kinematografiu, hĺbková štúdia o režisérovi vrhá nové svetlo na japonský filmový priemysel v období od 30. do 60.

rokov 20.

storočia. Naruse bol režisér zo štúdia, človek z firmy, ktorý bol známy tým, že filmy realizoval v súlade s rozpočtom a načas.

Počas svojej dlhej kariéry režíroval filmy v rôznych štýloch melodrámy, pričom vykazoval pozoruhodnú kontinuitu tónu. Jeho filmy vychádzali z rôznych japonských literárnych zdrojov a pôvodných scenárov; takmer všetky sa odohrávali v súčasnom Japonsku. Mnohé z nich boli "ženské filmy".

Ich hlavnými hrdinkami boli ženy a zobrazovali ženské vášne, sklamania, rutinu a životné podmienky. Hoci sa Naruse ani jeho diváci neoznačovali za "feministov", jeho filmy opakovane zdôrazňovali, ak nie spochybňovali, rigidné rodové normy japonskej spoločnosti. Vzhľadom na zložité historické a kritické otázky, ktoré Naruseho kinematografiu obklopujú, si komplexné štúdium režiséra vyžaduje inovatívny a interdisciplinárny prístup.

Russell okrem kultúrnych teórií Harryho Harootuniana, Miriam Hansenovej a Waltera Benjamina čerpá aj z kritickej recepcie Naruseho v Japonsku. Ukazuje, že Naruseho filmy boli kľúčovými textami japonskej moderny, a to tak v spôsoboch, akými zobrazovali meniace sa úlohy japonských žien vo verejnej sfére, ako aj v zobrazovaní mestskej, industrializovanej, masmédiami presýtenej spoločnosti.