Kino: Archeológia filmu a pamäť storočia

Recenzie čitateľov

Kniha obsahuje dialógy medzi Jeanom-Lucom Godardom a kritikom Youssefom Ishaghpourom, v ktorých sa skúma história kinematografie a Godardova umelecká vízia. Mnohí čitatelia sa však cítia reklamou zavádzaní, tvrdia, že v nej chýbajú podstatné komentáre Godarda a propaguje sa predovšetkým Ishaghpourova interpretácia. Zatiaľ čo niektorí oceňujú hĺbku rozhovoru, iní ho kritizujú za nedostatočnú naratívnu štruktúru a stručnosť Godardových príspevkov.

⬤ Pútavé dialógy, ktoré sa ponárajú do hĺbky filmových tém a Godardovej umeleckej vízie.
⬤ Ishaghpour je uznávaný ako kompetentný autor rozhovorov, ktorý dokáže podnietiť rozhovor s Godardom.
⬤ Kniha ponúka cenné poznatky a jedinečný pohľad na kinematografiu pre Godardových fanúšikov aj filmových vedcov.
⬤ Je výzvou pre čitateľov, aby prehodnotili historické a umelecké naratívy vo filme.

⬤ Mnohí čitatelia majú pocit, že Godardove príspevky sú minimálne, keďže jeho komentáre sú často krátke alebo náhle prerušené.
⬤ Propagačné materiály knihy sú vnímané ako zavádzajúce, vytvárajúce falošné očakávania týkajúce sa hĺbky Godardových postrehov.
⬤ Niektorí považujú Ishaghpourove komentáre za predvídateľné a nevýrazné, čo znižuje celkový dojem.
⬤ Štruktúra knihy môže byť náročná a chýba jej ucelený príbeh, čo môže niektorých čitateľov odradiť.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Cinema: The Archaeology of Film and the Memory of a Century

Obsah knihy:

Kino je jednoducho jedinečná kniha od jedného z najvplyvnejších filmových tvorcov v dejinách kinematografie. Jean-Luc Godard sa v nej pozerá na storočie filmu, ako aj na svoju vlastnú tvorbu a kariéru.

Film, ktorý sa zrodil v dvadsiatom storočí, sa stal nielen dominantnou umeleckou formou storočia, ale aj jeho najlepším historikom. Godard tvrdí, že po Chaplinovi a Pol Potovi, Monroe a Hitlerovi, Stalinovi a Mae Westovej, Maovi a bratoch Marxovcoch sú film a dejiny nerozlučne späté. Godard prezentuje svoje myšlienky o filmovej teórii, filmovej technike, dejinách filmu, ako aj o nedávnej videorevolúcii.

Rozvádza svoje hlavné problémy - ako môže film „vzkriesiť minulosť“, úlohu rytmu vo filme a ako môže byť kinematografia „umením, ktoré myslí“. Tu sa Godard najviac približuje k definovaniu celoživotnej posadnutosti kinematografiou a celoživotnej posadnutosti kinematografie dejinami.