Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
'"Možno zažiť diaspóru / v tele? „ Básne Qudsie Akhtar sú umlčané ženskou stratou, akýmsi mlčaním, ktoré sa pomaly buduje v generáciách migrantiek. Prostredníctvom rozdelenia, nacionalizmu, rasizmu, sexu a synovskej povinnosti sa tieto básne pýtajú, komu patríme, ak nie sebe? Rodná krajina volá svoje dcéry, adoptovaná krajina si žiada počuť jej hlas.
Akhtarov jazyk je bohatý a presný, nebojí sa sentimentu, obracia sa na päte k ceste, ktorá je úplne vlastná. - Sandeep Parmar „Qudsia Akhtar vo svojej strhujúcej debutovej zbierke Khamoshi (Ticho) sleduje zložitosť života britsko-pakistanskej spisovateľky s veľkou odvahou, poctivosťou a nadhľadom.
Akhtarovej vízia zahŕňa širšie historické perspektívy traumy z rozdelenia a skúsenosti s rasizmom a sexizmom, pričom sa zameriava na stelesnené napätie ja, ktoré nikdy nie je úplne vyrovnané samo so sebou: „Počujem / svoj hlas volať / svoje ja / podvodníka. ' V dialógu s filozofickou básňou Muhammeda Iqbala Tajomstvo seba samého sa Akhtar neochvejne pýta: „Môžem byť odtiaľto, ak moje korene / ležia inde? ', „čo chce britsko-pakistanský človek? ' „môže byť história / prepísaná? ' a vytvára precízne formulovanú poéziu plnú živých obrazov a vášnivého myslenia.
Ak sa Akhtar nevyhýba výzvam, ktoré predkladá („chaos kolektívnej identity“), napriek tomu je to nesmierne optimistická kniha, v ktorej nosí „vlajku / nádeje“ a zároveň vzdáva hold „všetkým / hlasom / vo mne. ' Ide o zručné a provokatívne dielo, ktoré pevne etabluje Akhtarovú ako dôležitý nový hlas jej generácie.
- Scott Thurston
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)