Keď boli hviezdy ešte viditeľné

Recenzie čitateľov

Básnická zbierka Marie Mazziotti Gillan s názvom „Keď hviezdy boli ešte viditeľné“ vyvoláva prostredníctvom živého a úprimného rozprávania silné emócie a spomienky. V básňach rezonujú zážitky z detstva, identity a skúsenosti prisťahovalcov, čím vytvárajú pre čitateľov hlboko osobnú a zrozumiteľnú cestu.

⬤ Ponúka dojemné a živé zobrazenie autorovho života a jeho skúseností.
⬤ Podmaní si čitateľov emocionálnou hĺbkou a úprimnosťou.
⬤ Poskytuje zrozumiteľné skúmanie detstva, rodiny a skúseností prisťahovalcov.
⬤ Bohatá na detaily a založená na osobných spomienkach, vďaka čomu je prístupná a pútavá.
⬤ Povzbudzuje čitateľov, aby sa zamysleli nad svojimi vlastnými spomienkami, čím vytvára pocit prepojenia.

⬤ Niektorí čitatelia môžu považovať témy za príliš osobné alebo špecifické, čo by mohlo obmedziť širší záber.
⬤ Emocionálna intenzita môže byť pre niektorých ohromujúca.
⬤ Niektorí môžu uprednostniť iný štýl poézie, ktorý je menej zameraný na rozprávanie.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

When the Stars Were Still Visible

Obsah knihy:

V knihe Keď hviezdy boli ešte viditeľné nám Maria Mazziotti Gillanová prináša pravdu, neupravenú a priamo od srdca. Táto nádherne elegická zbierka vytvára oblúk, ktorý vyjadruje jej chápanie starnutia a nadobúdania múdrosti.

V ústrednej básni „Claiming My True Name“ (Prihlásenie sa k svojmu pravému menu) sa po vyznaní túžby „vkĺznuť priamo do života Ameriky“ konečne hlási k svojim talianskym koreňom a so smútkom si uvedomuje, čo ju stálo popretie „talianskych rodičov a bytu so studenou vodou“: „Koľko hodín som strávila topením sa v hanbe... hanbila som sa za našu chudobu, za mojich prisťahovaleckých rodičov, za otcovu chromú, ochrnutú nohu, ktorá sa za ním ťahala... za moju vlastnú tmavú pleť...

za moje lacné šaty.“ V celej druhej polovici zbierky Gillanová nenápadne priznáva posun vo vlastnom živote, keď porovnáva nedostatok porozumenia medzi sebou a vlastnými deťmi, svoju vlastnú krehkosť s krehkosťou svojho otca a manžela. V poslednej básni „Oslava v Albidone“ dochádza k nečakanému stretnutiu, ktoré vyústi do zjavenia, ktoré premosťuje „starú krajinu“ s „novou“.

Táto kniha akoby vznikla z alchymistickej zmesi pozostávajúcej z kalábrijského vápenca a cementu zadného schodiska na 17. ulici v Patersone v New Jersey, kde Mazziotti Gillanová vyrastala.

Na konci tejto dojemnej a rezonujúcej knihy poetka prijíma svoje dvojité dedičstvo so všetkou jeho bolesťou a prekážkami a so všetkou jeho krásou a pôvabom.