Keby pamäť mohla hovoriť

Pôvodný názov:

If Memory Could Speak

Obsah knihy:

Táto práca bola prezentovaná v piatich kapitolách. Kapitola I (Miesto, z ktorého pochádzam) podáva stručnú správu o dedine, z ktorej autor pochádza, o jej krásach, kastovej štruktúre v dedine, vzťahoch medzi kastami, vlastníctve pôdy atď.

Stručne sa tu pokúsila vrhnúť svetlo na stav dediny a úroveň jej rozvoja. Pri rozprávaní o obyčajnom predavačovi oleja a jeho spôsobe merania sa pokúsil vrhnúť svetlo na sociálno-ekonomické postavenie dediny a jej obyvateľov. Zahŕňa obraz vidieckej elity, ktorá pomáhala riešiť konflikty.

Kapitola-II (autor, jeho priatelia a rodina) je venovaná opisu jeho rodičov, rodiny, vzťahov atď.

Táto je krátka. Kapitola III sa venuje jeho profesionálnej kariére.

Autor pôsobil na univerzitách Utkal, Berhampur, Sambalpur a Fakir Mohan. Dve kapitoly (IV a V) sa týkajú jeho pôsobenia na Fakir Mohan University. Kapitola IV (Univerzita F.

M.: snahy o uznanie) uvádza podrobnosti o spôsobe, akým by mohla byť založená univerzita v Balasore. Bola v štádiu zrodu a ja som ju musel priviesť k produktívnej inštitúcii, bolo potrebné urobiť rôzne veci, bolo potrebné hľadať a dosiahnuť spoluprácu a pomoc viacerých osôb. Univerzita musela splniť podmienky potrebné na uznanie UGC u/s 12(B) zákona UGC z roku 1956.

Univerzita musela fungovať ako univerzita a fungovať ako taká pred návštevou výboru UGC, ktorý jej udelil uznanie. Kapitola-V (Vývoj po uznaní) poskytuje informácie o tom, ako univerzita pripravovala rozvojové projekty na financovanie zo strany UGC a iných financujúcich agentúr.

A ako boli takto získané finančné prostriedky včas plodne využité. V tejto kapitole autor tiež opísal, ako sa budoval nový kampus a ako univerzita musela bojovať so zlými silami, ktoré jej spôsobovali rôzne druhy ťažkostí. Táto kapitola obsahuje aj autorove dni po odchode do dôchodku.