Keby mal Babylon formu: Prekladanie ekvivalencie v transpacifickom dvadsiatom storočí

Pôvodný názov:

If Babel Had a Form: Translating Equivalence in the Twentieth-Century Transpacific

Obsah knihy:

"Podobnosť formy čínskych a anglických viet," napísal americký sinológ Ernest Fenollosa okolo roku 1906, "robí preklad z jednej do druhej výnimočne jednoduchým." V knihe If Babel Had a Form sa nepýta, či je jeho tvrdenie pravdivé, ale čo môže ešte spôsobiť jeho fantazmatické prekvapenie. V dvadsiatom storočí, keď sa Čína a Ázia prelínali so Spojenými štátmi, preklady robili viac než len sprostredkúvali významy cez spolitizované a rasizujúce rozdiely jazyka a národa. Transpacifický preklad porušoval regulačné protokoly, ktoré vytvárali práve tieto rozdiely ľudských hodnôt a kultúrnych významov. Výsledkom bolo, ako tvrdí Tze-Yin Teo, že prekladatelia sa pripútali k zvukom a tvarom poézie, aby si predstavili translingválnu "podobnosť formy", ale nie významu alebo druhu.

V tejto forme bez významu je v stávke prekvapujúca nová úloha ekvivalencie. Ako pojem bola ekvivalencia odmietnutá pre svoju kolonizujúcu epistemológiu hodnoty, pomenovanie porušeného prísľubu prekladu a falošného predpokladu porovnávania. Spisovatelia skúmaní v tejto knihe sa však odklonili od týchto spôsobov poznania a teoreticky rozpracovali poetickú ekvivalenciu: negujúc koloniálne základy tohto pojmu, roznietili aporie významu na ohniská radikálneho literárneho prekladu. Transpacifické čítanie v knihe vychádza z Fenollosovej tvorby, z verbálnych experimentov boxerského učenca Hu Shiho, z trojjazyčných úvah losangeleskej spisovateľky Eileen Chang narodenej v Šanghaji, z menšieho diela kórejsko-americkej transmediálnej umelkyne Theresy Cha z oblasti Bay Area a z post-tiananmenských elegií exilového disidenta Yang Liana. Záver sa vracia k dekonštruktívnej genealógii nedávnych diskusií o preklade a nepreložiteľnosti, pričom axiómu radikálnej alterity nahrádza nemenej radikálnou ekvivalenciou, ktorá však - podobne ako Fenollosa - nie je ani zďaleka jednoduchá či výnimočná.

V konečnom dôsledku kniha Keby mal Babylon formu osvetľuje náročnosť aj tej najmenšej rovnakosti, ktorá je zapletená do prekladateľskej práce pri pretváraní našich rozdielov.