Where Things Are
Kde veci sú debutová zbierka básní Joan Gibb Engelovej osciluje medzi prítomnosťou a spomienkami - podľa slov samotnej poetky „milovaní mŕtvi robia spoločnosť živým“.
Medzi „veci“ patria predmety kvázi každodenné i večné - nahromadené kuchynské pomôcky a bohatý život bývalých rybárskych rodín; rastliny, osoby a miesta, ktoré majú večný význam, ale sú viditeľné len v spomienkach. Básnik so stereoskopickým videním zaznamenáva starnutie, chorobu, odlúčenie, smrť a spoločenské zmeny a zároveň potvrdzuje „krásu, umenie a pravdu medzi zázrakmi života“.
Engel sa zamýšľa nad zánikom starovekých kultúr: „príbehy rozprávané za mesačného svitu sa už nevyrozprávajú“ a zmenenú povahu miest: „rytmus pouličných chodcov: teraz sú to dekantery“. Cení si spoločnosť detí, ako keď s vnučkou zbiera čučoriedky, a oslavuje „celoživotné členstvo“ medzi osobami, ktoré už nežijú. Minulosť je zároveň spoveďou o „krvavých pasciach“ a „posvätnej hudbe našich predkov“, zatiaľ čo prítomnosť je zároveň „padaním ako muchy“ a opätovným počúvaním „jasného hvizdu vtákov“.
Podľa slov básnika Randalla R. Freisingera Engelove básne „ponúkajú hĺbku pohľadu v čase, keď ju tak veľmi potrebujeme.“.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)