Hodnotenie:
Kniha ponúka bohatú tapisériu zážitkov a úvah Jonathana Stedalla, dokumentaristu, ktorý v nej spája hlboké postrehy a pútavé anekdoty o svojich stretnutiach s významnými osobnosťami a témami počas svojej kariéry.
Výhody:Premyslené opisy, humor, pútavé písanie, introspektívny a bohatý obsah, vhodný na čítanie po častiach a podnetný na zamyslenie.
Nevýhody:Kniha je rozsiahla a nemusí byť vhodná na cesty; v porovnaní s autorovými výnimočnými zážitkami môže u čitateľov vyvolať pocit obyčajnosti.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Where on Earth Is Heaven?
"Prečo by som mal žiť, prečo by som si mal niečo priať alebo niečo robiť? Skrátka, má život nejaký zmysel, ktorý nezničí nevyhnutná smrť, ktorá ma čaká? " -- Lev Nikolajevič Tolstoj
"Čítať túto knihu je ako sedieť za dlhého zimného večera pri ohni a s potešením počúvať dlhoročného priateľa, ktorý hlboko premýšľal o tajomstvách života a teraz sa obzerá späť na svoju životnú cestu, aby sa skromne a bez pretvárky podelil o nahromadenú múdrosť. Je to hlboko ľudská kniha od hlboko ľudského človeka. Ale je to aj niečo viac." -- Richard Tarnas (predslov)
Kde na zemi je nebo? je odpoveďou na autorovu otázku, ktorú mu raz položil jeho malý syn. To, čo sa za touto otázkou skrýva, motivovalo Jonathana Stedalla k jeho dlhoročnej kariére významného dokumentárneho režiséra. Spolupracoval s najoriginálnejšími a najrozmýšľavejšími mysliteľmi našej doby. Jeho filmy - o Tolstom, Gándhím, Jungovi, ako aj o kultúrnych a duchovných iniciatívach inšpirovaných Rudolfom Steinerom - boli míľnikmi na jeho ceste skúmania, rovnako ako poznatky Pierra Teilharda de Chardin a Ralpha Waldo Emersona.
Stedall skúma náročné otázky týkajúce sa života a umierania, pohľadu a videnia, neba a zeme a nášho ľudského potenciálu. Vychádza zo štyridsaťročných skúseností s tvorbou filmov - prevažne v BBC - a spolupracuje s inšpiratívnymi umelcami, vedcami a spisovateľmi, ako sú John Betjeman, Laurens van der Post, Fritz Schumacher, Bernard Lovell, Malcolm Muggeridge, Alan Bennett, Fritjof Capra, Cecil Collins, Ben Okri a Mark Tully.
Popritom sa hlboko zamýšľal aj nad pojmom človeka ako mikrokozmu makrokozmu, nad významom večnosti ako "večného teraz", nad úlohou svätého blázna a nad spásnou silou lásky. Predovšetkým ho čoraz viac pohlcovalo nielen to, čo je "viditeľné", ale aj to, čo je "neviditeľné".
Autorovo hľadanie - či už v africkej buši, v uliciach San Francisca, medzi horskými chrámami severnej Indie alebo v uličkách Cornwallu - nesmierne obohatili stretnutia s takzvanými obyčajnými mužmi a ženami, ktorí sa snažili nielen zvládnuť životné skúšky a radosti, ale aj nájsť zmysel života - zmysel, ktorý premieňa dualizmus obsiahnutý vo frázach ako "duch a hmota", "život a smrť" či "nebo a zem".