Hodnotenie:
Kniha predstavuje vedecké skúmanie dejín spásy zo židovskej perspektívy so zameraním na Novú perspektívu Pavla. Rozoberá židovskú soteriológiu a obhajuje názor o spravodlivosti zo skutkov, ktorý je v rozpore s najnovšími vedeckými interpretáciami. Hoci je kniha chválená za svoje postrehy a argumenty, najmä pokiaľ ide o List Rimanom, niektoré recenzie upozorňujú na problémy s formátovaním vydania pre Kindle.
Výhody:⬤ Ponúka iný, dobre podložený pohľad na dejiny spásy zo židovského hľadiska.
⬤ Vynikajúca vedecká práca s dobre upravenou verziou pre Kindle.
⬤ Poskytuje cenné argumenty proti novému pohľadu na Pavla.
⬤ Obsahuje dôležité postrehy o židovskej a kresťanskej soteriológii.
⬤ Významný príspevok do teologických diskusií, najmä pokiaľ ide o interpretáciu Pavlových spisov.
⬤ Text môže byť neohrabaný, s nedôslednými odkazmi na osoby a menami, ktoré znižujú čitateľnosť.
⬤ Problémy s formátom vo verzii pre Kindle, pričom niektoré texty sa objavujú rozhádzané alebo odseknuté, čo sťažuje dôveru v obsah niektorých častí.
⬤ Niektoré nejasnosti v argumentoch môžu viesť k nesprávnej interpretácii autorovho postoja k teologickým otázkam, čo môže zavádzať čitateľov.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Where Is Boasting?: Early Jewish Soteriology and Paul's Response in Romans 1-5
Táto dôležitá práca spochybňuje platnosť "nového pohľadu" na Pavla a judaizmus. Na základe nových údajov zo židovskej literatúry a nového čítania Listu Rimanom 1 - 5 Simon Gathercole prináša ďalekosiahlu kritiku súčasného prístupu k Pavlovi a ukazuje novú cestu vpred.
Na základe podrobného skúmania minulej generácie vedcov o Pavlovi a ranom judaizme sa Gathercoleova práca uberá dvoma cestami. Po prvé, ukazuje, že hoci rané židovstvo nebolo skutočne orientované na legalistickú spravodlivosť zo skutkov, poslušnosť Zákonu považovalo za dôležité kritérium pri poslednom súde. Na základe tejto rekonštrukcie židovského myslenia a opätovného čítania Listu Rimanom 1 - 5 Gathercole predkladá svoj hlavný argument - že Pavol skutočne bojoval proti židovskej perspektíve, ktorá považovala poslušnosť Zákonu za možnú a zároveň za kritérium ospravedlnenia na poslednom súde.
Pavlova odpoveď znie, že poslušnosť Zákonu nie je kritériom pre posledný súd, pretože ľudská prirodzenosť poslušnosť Zákonu znemožňuje. Jeho učenie o ospravedlnení možno teda správne vnímať v židovskom kontexte, ale do popredia sa dostávajú aj antropologické otázky.
