Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.
Daily Life During the Black Death
Každodenný život počas čiernej smrti bol iný ako normálny. Keď mor zasiahol komunitu, každý aspekt života sa obrátil naruby, od vzťahov v rodinách až po sociálnu, politickú a ekonomickú štruktúru.
Divadlá sa vyprázdnili, cintoríny sa zaplnili a ulice ovládli strašní nosiči mŕtvol, ktorých vozy smrti hučali dňom i nocou. Každodenný život počas čiernej smrti bol všetko, len nie normálny. Počas tri a pol storočia, ktoré tvorilo druhú pandémiu dýmějového moru, od roku 1348 do roku 1722, Európanov pravidelne napádali epidémie, ktoré ich kosili ako žatevný kosák.
Keď mor zasiahol komunitu, všetky aspekty života sa obrátili naruby, od vzťahov v rodinách až po sociálnu, politickú a hospodársku štruktúru.
Divadlá sa vyprázdnili, cintoríny zaplnili a ulice ovládli strašní nosiči mŕtvol, ktorých vozy smrti hučali dňom i nocou. Čas moru vyvolával to najhrdinskejšie a najneľudskejšie správanie, aké si možno predstaviť.
A predsa západná civilizácia prežila renesanciu, reformáciu, vedeckú revolúciu a rané osvietenstvo. V knihe "Každodenný život počas čiernej smrti" Joseph Byrne začína náčrtom priebehu druhej pandémie, príčin a povahy bubonického moru a nedávneho revizionistického pohľadu na to, čo čierna smrť v skutočnosti bola. Fenomén moru predstavuje tematicky, pričom sa zameriava na miesta, kde ľudia žili, pracovali a čelili jeho hrôzam: domov, kostol a cintorín, dedina, morové domy, ulice a cesty.
Zavedie čitateľov do učební na lekárskych fakultách, kde sa vyučovali falošné teórie o morovej nákaze, cez kariéry lekárov, ktorí márne liečili obete, až po rokovacie sály mestskej rady, kde sa občianski predstavitelia trápili nad spôsobmi, ako moru predchádzať a následne ho liečiť. Rozoberá lieky, modlitby, literatúru, špeciálne oblečenie, umenie, pohrebné zvyky a zločinnosť, ktoré mor vyvolal. Byrne uvádza živé príklady z celej Európy i z daného obdobia a podľa možnosti uvádza slová svedkov a samotných obetí.
Na záver sa podrobne venuje moru v Marseille (1720 - 22), poslednému veľkému moru v severnej Európe, a objavom vo výskume na konci 19. storočia, ktoré napokon porazili dýmějový mor.
