Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha predstavuje podrobný výskum katolíckeho osvietenstva, pričom poukazuje na prepojenie viery, rozumu a sociálnych otázok v 17. a 18. storočí. Spochybňuje bežné vnímanie osvietenstva ako čisto konfliktného s náboženstvom a ukazuje, ako sa katolícke myslenie zapájalo do osvietenských myšlienok. Hoci mnohí čitatelia oceňujú hĺbku informácií a štýl písania, niektorí kritizujú knihu za nedostatok jasných argumentov a smerovania.
Výhody:⬤ Dobre napísaná a prístupná pre vedcov aj študentov
⬤ poskytuje množstvo podrobných historických informácií
⬤ ponúka diferencovaný pohľad na katolícke osvietenstvo
⬤ zaoberá sa zložitými témami, ako sú viera, rozum a spoločenská reforma
⬤ rozoberá významné osobnosti a udalosti
⬤ spochybňuje stereotypy o vzájomnom pôsobení osvietenstva a katolíckej cirkvi.
Nevýhody:⬤ Kritici sa domnievajú, že knihe chýba jasný zastrešujúci argument
⬤ niektorí ju považujú za neorganizovanú a len za zbierku faktov
⬤ majú obavy o jej cieľovú skupinu a zameranie
⬤ naznačujú, že kniha sa dostatočne hlboko nezaoberá rozpormi v katolicizme, pokiaľ ide o myšlienky osvietenstva.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Catholic Enlightenment: The Forgotten History of a Global Movement
Obsah knihy:
"Kto potrebuje akt viery na objasnenie udalosti, ktorú možno vysvetliť rozumom, je hlupák a nehodný rozumného uvažovania." Táto veta, ktorú vyslovil známy libertín Giacomo Casanova v 18. storočí, ilustruje hlboko zakorenené vnímanie náboženstva, ktoré je dnes rovnako rozšírené ako pred stovkami rokov. Je to pocit, ktorý stojí za rozprávaním, že katolícka viera je nezlučiteľná s osvietenskými ideálmi. Mnohí tvrdia, že katolíci sú poverčiví a tradiční, odporujú demokracii a rodovej rovnosti a sú nepriateľskí voči vede. Možno nás teda prekvapí, keď sa dozvieme, že Casanova bol sám katolík. V knihe The Catholic Enlightenment Ulrich L. Lehner poukazuje na takéto postavy ako na predstaviteľov dlho prehliadanej nitky reformného katolicizmu, ktorý sa zaoberal osvietenskými ideálmi s rovnakým zápalom a intelektuálnou vážnosťou ako ktokoľvek iný. Ich príbeh otvára nové cesty pre pochopenie toho, ako sa viera a modernita môžu vzájomne ovplyvňovať v našej dobe.
Lehner začína dvesto rokov pred osvietenstvom, keď protestantská reformácia zničila hegemóniu, ktorej sa katolicizmus tešil po stáročia. V tomto období katolícka cirkev zaviedla niekoľko reforiem, ako napríklad lepšie vzdelanie pre pastierov, liberálnejšie predstavy o úlohách žien a dôraz na ľudskú slobodu ako rozhodujúci prvok teológie. Tieto opatrenia vytvorili základ osvietenskej viery v slobodu jednotlivca. Zatiaľ čo velikáni ako Spinoza, Locke a Voltaire sa stali jednými z najvplyvnejších hlasov tej doby, katolícki osvietenci boli hneď vedľa nich. Odsudzovali fanatizmus, povery a predsudky ako nezlučiteľné s osvietenským programom.
Francúzska revolúcia v roku 1789 zasadila ich veci zničujúci úder a mnohých katolíkov rozčarovala z myšlienky modernizácie. Pápeži získavali čoraz väčšiu moc a katolícke osvietenstvo vyhaslo. Až Druhý vatikánsky koncil v roku 1962 sa opäť začal zaoberať otázkami zlučiteľnosti katolicizmu s modernitou.
Ulrich L. Lehner po prvýkrát rozpráva zabudnutý príbeh týchto reformných katolíkov. V čase, keď pápež František ešte viac posúva hranice katolicizmu a katolíci opäť zápasia s týmito otázkami, sa táto kniha stane povinným čítaním.
