Káthmandu

Recenzie čitateľov

Kniha Káthmandu od Anuji Ghimireovej je dojemnou zbierkou básní, ktorá sa zaoberá témami migrácie, identity a univerzálnej ľudskej skúsenosti. Čitatelia zistia, že jazyk je krásny a obrazy pôsobivé, vďaka čomu básne hlboko rezonujú s ich vlastným životom.

Básne sú krásne napísané, s dokonalým jazykom a živými obrazmi, ktoré vyvolávajú silné emócie. Kniha osloví široké publikum, najmä tých, ktorí zažili migráciu. Mnohí čitatelia ju opisujú ako potrebné a povznášajúce čítanie, pričom vyzdvihujú jej hĺbku a upokojujúci charakter básní.

Niektorým čitateľom sa môže zdať príliš abstraktná alebo nie je príbuzná, ak im chýba osobný vzťah k témam migrácie alebo autorovmu pôvodu.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Kathmandu

Obsah knihy:

Káthmandu je odrazom matky imigrantky, ktorá vychováva svoje deti v Amerike. Spomienky na básnikov domov, Káthmandu, sa vkrádajú do každého okamihu, keď sa pokúša nájsť si miesto v novom svete. Ghimireová sa s gráciou snaží nájsť zmysel v novom a zároveň sa vyrovnáva s minulosťou.

Cez cestu politického násilia z jej prvého domova do nového domova nachádza trvalú lásku a nádej v prvých pohľadoch na jar a v rozkvete svojich detí. Káthmandu hovorí o tom, ako byť susedom a zároveň sa cítiť mimo svojho miesta, ako hovoriť cudzím jazykom a zároveň ho nájsť ako záchranné lano, a zároveň si upraviť záver o tom, čo je to domov.

Ghimireho básne odrážajú neúplný kruh návratu a pohybu vpred. Aby pochopila svoje deti, vracia sa k svojim prvým rokom a k svojej matke. Aby pochopila šialené násilie so zbraňami v Amerike, keď jej deti začínajú chodiť do základnej školy, vracia sa k bombovému útoku na Rádžíva Gándhího v Indii, keď bola dieťa, a k masakru kráľovskej rodiny v Nepále, keď bola tínedžerka. Aby ukojila svoj prisťahovalecký hlad, vracia sa ku krupicovému pudingu, prvému utešenému jedlu, ktoré ako desaťročná pripravila pre svojho malého brata. Aby vytrvala v titulkoch plných politických katastrof, Ghimireová spomína, ako ako ako dieťa prežila indické blokády ropy a cukru. Aby poetizovala, keď sa stratila pri preprave, tvorí umenie vo Walmarte. V dvadsaťjeden básňach, ktoré pokrývajú desaťročie, Anuja Ghimire píše o zložitosti nikdy neopustiť domov a zároveň sa presúvať, "aby veci zostali celé".