Katakomby Ríma a Paríža: Rímske komnaty: dejiny a dedičstvo najslávnejších európskych kostníc

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka náučný prehľad o katakombách a ich historickom spojení s Rímom v Paríži, má však značné problémy s kvalitou obrázkov.

Veľmi náučný obsah o katakombách a ich histórii; niektorí používatelia ho odporúčajú.

⬤ Slabá kvalita obrázkov
⬤ vnútorné strany sa zdajú byť skopírované
⬤ fotografie sú čiernobiele namiesto farebných, ako sa uvádza v reklame
⬤ nespokojnosť s opisom produktu, ktorá vedie k jeho vráteniu.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Catacombs of Rome and Paris: The History and Legacy of Europe's Most Famous Ossuaries

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.

Nevysvetliteľný prievan vetra tancuje po špinavých podlahách úzkej chodby, ktorá akoby sa tiahla bez konca. Mihotavé plamene fakieľ pripevnených na drsných kamenných stenách pripomínajúcich brúsny papier vytvárajú na špinavých podlahách strašidelné tiene. Je počuť bezduchý šepot, ktorý sa mieša s chladom zatuchnutého vzduchu a mnohým ľuďom sa pri tom dvíhajú chlpy na rukách. Logicky vzaté, nie je to nič iné ako trik mysle, ale šepot nepochybne pôsobí hmatateľne a reálne, najmä ak vezmeme do úvahy, že návštevník sa nachádza v spoločnosti tisícov a tisícov mŕtvol naukladaných na stenách od podlahy až po strop. Pri zmienke o rímskych katakombách sa nám často vybaví práve takýto obraz, ale tieto podzemné cintoríny toho skrývali oveľa viac.

Koncom 18. storočia, keď v centre Paríža prepukli politické nepokoje, čelili obyvatelia štvrtí obklopujúcich mestské cintoríny naliehavej kríze: hnilobný zápach rozkladajúcich sa mŕtvol, z ktorých mnohé pravdepodobne patrili k priateľom a rodinným príslušníkom, sa kvôli preplneným pohrebiskám vkrádal do všetkých domov a podnikov. Počet obyvateľov mesta už dávno prerástol stáročné cintoríny a masové hroby tesne zaplnené mŕtvolami ležali otvorené celé mesiace, niekedy aj rok, pretože čakali na ďalšie telá. Zanedlho sa z preplnených žobravých domov vysypali kosti do susedných kostolov.

Počas osvietenstva a po ňom bola veda populárnym nástrojom a mnohí začali pochybovať o možných zdravotných škodách, ktoré by takýto pokračujúci rozklad mohol priniesť. S narastajúcimi obavami a rastúcimi sťažnosťami podnikol staronový francúzsky režim kroky na začatie dlhého procesu premiestňovania starých kostí z karnerov a starých hrobov do kilometrov tunelov pod ulicami mesta, ktoré sú dnes známe ako parížske katakomby.

V čase, keď francúzska vláda uskutočnila tento prvý krok, však v krajine vypukla revolúcia, ktorá spočiatku priniesla mierne zmeny a potom sa zmenila na brutálnu vládu teroru zo strany revolucionárov. Chaos by bol svedkom vystrašeného návratu k umiernenejšej republike a napokon nástupu Napoleona Bonaparta, avšak počas všetkých týchto otrasov zostala téma reformy pohrebníctva v Paríži naliehavá a diskusia sa začala meniť z čisto praktickej otázky priestoru a zdravia na diskusiu, do ktorej sa zapojili zákonodarcovia, kňazi, moralisti a bežní občania. Jednoducho povedané, novovytvorená vláda musela rozhodnúť, čo sa má robiť s mŕtvymi, bez ohľadu na politické názory.

Katakomby v Ríme a Paríži: Katakomby: História a odkaz najslávnejších európskych kostníc skúma pôvod týchto nekropolí, ich vývoj v priebehu rokov a obdobie znovuobjavenia, ktoré tieto podzemné cintoríny dostalo na mapu. Spolu s obrázkami zobrazujúcimi významné osoby, miesta a udalosti sa dozviete o rímskych a parížskych katakombách ako nikdy predtým.