Táto kniha je venovaná životnému príbehu jedného z najvplyvnejších predstaviteľov tzv.
„zakladateľskej generácie“ západonemeckých historikov. Na základe jeho rozsiahlej pozostalosti sa skúma myslenie a správanie Karla Dietricha Erdmanna počas národného socializmu, ale predovšetkým jeho mimoriadna kariéra po roku 1945, ktorá ho mala doviesť do najvyšších výborov štátnej vzdelávacej politiky a na vrchol medzinárodnej akademickej diplomacie.
Práca sa zameriava na jednej strane na kontinuity a zlomy v Erdmannovej intelektuálnej biografii a na druhej strane na jeho pozíciu hovorcu a multiplikátora v kontexte liberálno-konzervatívnej modernizácie starej Spolkovej republiky.