Karen Kilimniková: Fotografie

Pôvodný názov:

Karen Kilimnik: Photographs

Obsah knihy:

Karen Kilimnik fotografuje s rovnakým gestom, s akým maľuje: s neomylným zmyslom pre preplnenosť lesklej povrchovej krásy, pod ktorou sa skrývajú odtiene monštruóznych vecí, ktoré nie sú viditeľné a vyslovené. Fotí bystrým, informovaným okom.

Zbožňuje gýč, ale vie, aký je falošný a ako veľmi ho táto falošnosť robí neodolateľným. Je to stará múdra duša, ale je absolútne odhodlaná zachovať nevinnosť a zraniteľnosť mladej a nepokojnej mysle. Kilimniková fotografuje to, čo bezvýhradne miluje, a táto láska je eklektická a hlboko temne romantická.

Fotografuje idylky ad nauseam: zvlnené kopce Cotswolds v južnom strednom Anglicku, také listnaté, že sa zdajú takmer neskutočné; dámsky bicykel, ulice lemované živým plotom, ovce v tieni stromu, kravy v rannej hmle, veveričku, ktorá akoby okusovala kvet, sediace kačice na brehu potoka. Kilimniková sa na profánnu realitu pozerá nemilosrdne široko otvorenými očami objektívu fotoaparátu a na svojich fotografiách ju premieňa na javisko pre svoje rozprávkovo snové/nočné rozprávkové figúry a aranžmány.

Keď realita nestačí, prikrášli ju, napríklad stromy v záhrade ozdobí sklenenými vianočnými ozdobami alebo rozprávkovými svetielkami. Kilimnikovej fotografickou tvorbou prechádza niekoľko motívov, ktoré poznáme z jej maliarskej tvorby.

A obe sa spájajú v jej posadnutosti fotografovať stále dokola detaily z vlastných obrazov, napríklad nádherné steny paláca, ktoré namaľovala, akoby nás prosila, aby sme súhlasili, že jej namaľované fikcie nie sú o nič menej skutočné ako takzvaná realita.