Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 6 hlasoch.
Caravan of Martyrs: Sacrifice and Suicide Bombing in Afghanistan
Čo núti človeka, aby si na telo pripevnil vestu s výbušninami a odpálil sa na preplnenej ulici? Vedci na túto otázku odpovedali zameraním sa na patológiu „teroristickej mysle“ alebo na praktiky „vymývania mozgov“ teroristických organizácií. David Edwards v knihe Caravan of Martyrs (Karavána mučeníkov) tvrdí, že vzostup samovražedných atentátov musíme chápať v súvislosti s kultúrnymi presvedčeniami a rituálnymi praktikami spojenými s obetovaním.
Pred začiatkom vojny v Afganistane sa obetným zabitím ovce prejavovala túžba kmeňa po mieri. Po sovietskej invázii v roku 1979, keď boli zabité tisíce ľudí, nadobudla obeta nový význam. Mŕtvi boli uctievaní ako mučeníci, ale toto neformálne udelenie statusu obetiam vojny sa čoskoro stalo základom kultu mučeníkov, ktorý politickí vodcovia využívali vo svoj prospech. Táto prvá zmena využitia mechanizmu obetí spustila proces mutácie, ktorý viedol devätnásť Arabov, ktorí absolvovali výcvik v Afganistane, k únosom lietadiel 11. septembra a ktorý časom premenil to, čo sa začalo ako kult mučeníkov vytvorený malou skupinou afganských džihádistov, na nadnárodný rozptyl samovražedných atentátnikov, ktorý dnes prenasleduje náš svet.
Na základe dlhoročného výskumu v regióne Edwards sleduje premenu obetovania sa na základe širokej škály zdrojov vrátane ranej poézie džihádu, ilustrovaných časopisov o mučeníkoch, školských príručiek a právnych príručiek, hagiografií mučeníkov, videí vytvorených samovražednými atentátnikmi, príručky rituálnych inštrukcií, ktorú použili únoscovia z 11. septembra, a príspevkov na Facebooku, prostredníctvom ktorých súčasní „talifovia“ propagujú cnosti sebazničenia.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)