Kancelária mŕtveho písmena

Pôvodný názov:

Dead Letter Office

Obsah knihy:

Poézia. Preložila Andrea Jurjevičová. DEAD LETTER OFFICE je podľa slov prekladateľky Andrey Jurjevicovej "ostrá s istým druhom punk-rockovej citlivosti". Pogačar nám pripomína, že boh(ovi) neexistujú, že si musíme nájsť svoju individuálnu životnú cestu a prevziať za ňu zodpovednosť. Jeho básne nám hovoria, aby sme vyhlásili vojnu tým, ktorí sú pri moci a správajú sa ako boh(ovi), aby sme sa vymanili z nákazy vlastenectva, nacionalizmu a oportunizmu. Hovorí nám tiež, aby sme sa naučili prijímať smrteľnosť, svoju vlastnú i smrteľnosť iných, a aby sme sa snažili milovať, a to všetkými možnými i nemožnými spôsobmi.

"Pogačova prenikavá poézia nachádza nový život v Jurjevičovom šikovne hovorovom preklade. Táto zbierka, miestami vtipná, miestami ironická, miestami pozoruhodne dojímavá, je vítaným predstavením jednej z najžiarivejších hviezd chorvátskej literatúry." - Kareem James Abu-Zeid.

"To, čo boli hranice, si teraz ty," píše Marko Pogačar v tejto nádhernej, nenapodobiteľnej zbierke básní a predstavuje nám svet povojnovej Juhoslávie, kde "televízne programy začínajú známymi scénami". Čo má básnik v tomto svete robiť? Básnik si žiada "zelenú lebku jablka". Je to svet, v ktorom štebocú vajíčka, šuštia noviny a mŕtvi sú blízko. Čo je to, táto syntax videnia svojej krajiny s plnou úprimnosťou, bez akýchkoľvek lyrických filtrov? Ako sa napriek tomu stáva takou oslnivo lyrickou? "Nerád chodím po ľavej strane človeka," priznáva básnik. 'Noc strkám do zlého e-mailu / a posielam ho celému národu. A za ním vidíme svet, "krásny, ako horiaca gilotína". Je to požehnané, táto zvláštnosť opustenosti, po tom, čo sa všetko stratilo. A predsa nie je všetko stratené. Čo sa tu deje? Deje sa skutočná poézia. Lyrický oheň. Poznám to, keď namiesto toho, aby som napísal komentár ku knihe, chcem len ďalej citovať. Poézia je totiž tajomstvo, ktoré sa komunikuje skôr, ako sa pochopí. Marko Pogačar je skutočný a za tieto svieže, krásne preklady som vďačný najmä Andrei Jurjevičovej." - Ilja Kaminský.

"Básne Marka Pogačara sa na ceste k nám prostredníctvom Andrey Jurjevićovej zakopávajú - je v nich niečo húževnaté. Odvážne. Fyzické. Zúrivé. Éterické. Smiešne. Zúfalý a radostný. Malé pohyby. Čítať tieto riadky je ako jesť pečené gaštany z novinového kornútka na ulici v červeno-bielej krajine: chaotické a nádherné." - Ellen Elias-Bursac.