Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Cacaphonies: The Excremental Canon of French Literature
Skúmanie, prečo je v literárnych dielach toľko fekálií, na ktorých záleží
Cacaphonies berie fekálie a ich miesto v literatúre vážne. Čitatelia a kritici príliš dlho prehliadali dôležitú úlohu exkrementov vo francúzskom kánone dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. V ostrej výzve voči tendencii vnímať túto literatúru cez sanitárne abstrakcie Annabel L. Kimová podniká pozorné čítanie kľúčových autorov, aby obhájila výkaly ako postavu radikálnej rovnosti, literárny objekt i reflexiu literatúry ako takej, bez ktorej je literárna veda ochudobnená a sterilná.
Sledujúc fekálnu líniu v dielach Célina, Becketta, Geneta, Sartra, Durasa a Garyho a súčasných autorov Anne Garréta a Daniela Pennaca, Kim ukazuje, že hovno zďaleka nezmizlo z kánonu po období raného novoveku, ale zostáva prítomné v modernej a súčasnej francúzskej literatúre, ktorá nasledovala. Tvrdí, že všetky sračky v kánone vyjadrujú výzvu k demokratizácii literatúry, k tomu, aby sa literatúra stala literatúrou pre všetkých, rovnako ako sú sračky pre (alebo zo) všetkých. Všíma si jeho prítomnosť v tomto cenenom prvku francúzskej identity, pričom ho považuje za neustále vyslovovanú túžbu manifestovať univerzálnosť, o ktorú Francúzsko usiluje - ako ju vystihuje heslo Liberté, égalité, fraternité -, ale nedokáže ju realizovať. V hovne je konkrétny univerzalizmus, ktorý prechádza cez telá bez ohľadu na stelesnené rozdiely.
Cacaphonies nám pripomína, že literatúru a myšlienky, ktoré v nej možno nájsť, nemožno oddeliť od telesných obalov, ktoré ich vytvárajú a prijímajú. Odhaľuje pritom estetický, politický a etický potenciál hovna a jeho schopnosť transformovať literatúru a život.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)