Južanské hrôzy: Zákon o lynčovaní vo všetkých jeho fázach

Recenzie čitateľov

V recenziách sa vyzdvihuje kniha „Southern Horrors“ od Idy B. Wellsovej ako silný a poučný opis historickej nespravodlivosti, najmä lynčovania a jeho vplyvu na Afroameričanov. Hoci sa knihe priznáva jej hĺbka, odvaha a aktuálnosť, mnohí recenzenti upozorňujú aj na náročnosť jej grafického obsahu a emocionálnu váhu, ktorú nesie. Napriek týmto výzvam sa považuje za potrebné čítanie na pochopenie americkej minulosti.

⬤ Vysoko informatívne a poučné opisy historickej nespravodlivosti
⬤ silné písanie odvážneho autora
⬤ nevyhnutné pre pochopenie afroamerickej histórie a sociálnej spravodlivosti
⬤ odporúčané na vzdelávacie účely
⬤ poskytuje pohľad na boj černošských a hnedých tiel v Amerike.

⬤ Grafická povaha obsahu spôsobuje, že čítanie je náročné a bolestivé
⬤ emocionálna téma môže byť zdrvujúca
⬤ niektorých sklamala absencia vizualizácií
⬤ nemusí sa páčiť každému kvôli ťažkým témam.

(na základe 35 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Southern Horrors: Lynch Law in All Its Phases

Obsah knihy:

V 90. rokoch 19. storočia začala Ida Wellsová-Barnettová dokumentovať lynčovanie v Spojených štátoch. Svoje zistenia, ktoré vychádzali z častých tvrdení, že lynčovanie bolo vyhradené len pre čiernych zločincov, uverejňovala v článkoch a prostredníctvom brožúry s názvom Southern Horrors (Hrůzy Juhu): (Lynch Law in all its Phases). Wellsová odhalila lynčovanie ako barbarskú praktiku bielych na Juhu, ktorá sa používala na zastrašovanie a utláčanie Afroameričanov, ktorí vytvárali hospodársku a politickú konkurenciu - a následnú hrozbu straty moci - pre bielych.

Hoci jej práca obsahuje rozsiahlu dokumentáciu lynčovania, Wells-Barnettovej dielo je pozoruhodné aj tým, že v reálnom čase informovala o prevládajúcej podnetnej propagande o znásilňovaní černochov, ktorá sa používala na ospravedlnenie tejto praxe.

Biely dav zničil jej novinovú kanceláriu a tlačiarenské stroje, keď sa jej investigatívne reportáže objavili v novinách vlastnených černochmi na celoštátnej úrovni. Wellsová, ktorá bola vystavená ďalším hrozbám, odišla z Memphisu do Chicaga. V roku 1895 sa vydala za Ferdinanda L. Barnetta a založila si rodinu, pričom do konca života pokračovala v písaní, prednášaní a organizovaní občianskych práv a ženského hnutia.

Wellsová-Barnettová ako černošská aktivistka otvorene vyjadrovala svoje názory a pravidelne čelila verejnému nesúhlasu - niektoré z nich pochádzali od iných vodcov hnutia za občianske práva a/alebo hnutia za volebné právo žien. Bola aktívna v hnutí za práva žien a volebné právo žien, pričom založila niekoľko významných ženských organizácií.

Wellsová bola zručnou a presvedčivou rečníčkou, cestovala po celej krajine a po celom svete na prednáškové turné. V roku 2020 bola Wellsová posmrtne ocenená osobitnou Pulitzerovou cenou "za vynikajúce a odvážne reportáže o hroznom a krutom násilí voči Afroameričanom v ére lynčovania.".